Dospelí jedinec je dlhý 6,4 až 12,7 mm, pričom samička je väčšia ako samček. Majú charakteristický tvar tela ako ostatné krasone. Sú pretiahnuté s plochou hlavou a skosením po bokoch v zadnej časti tela. Najčastejšie majú olivovo zelenú farbu s výrazným bronzovým odleskom, no vyskytujú sa aj iné farebné mutácie od zelenej až po čiernu farbu.

Dospelý jedinec je približne 10 milimetrov dlhý a 2 milimetre široký, s tvarom tela pripomínajúcim projektil typickým pre druhy z čeľade krasoňov Buprestidae. Majú prevažne čiernu farbu prípadne so zeleným odleskom. Na krovkách sa nachádza šesť zlato sfarbených fľakov.

Imága sú okolo 1 cm dlhé, úzke, smaragdovo zelenej farby s výrazným kovovým odleskom. Pri liahnutí sa z hostiteľskej dreviny vyhlodáva výletové otvory v tvare písmena "D" na kmeni a konároch. Larvy vyhrýzajú pod kôrou nepravidelné požerky, poškodzujú vodivé pletivá a postupne dochádza k odumieraniu stromu.

Charakteristické príznaky súzaškrcovanie kmienka, čierne škvrny a plesneň na  klíčnych listkoch, plesnenie semine. 

Imága sú veľké 2 - 3 cm s bielymi škvrnami na čiernych krovkách a párom dlhých tykadiel. Príznakom poškodenia môže byť hrubá drvina pripomínajúca piliny, dutá kôra v mieste žeru mladých lariev alebo výletové otvory o priemere 6 - 14 mm. Na napadnutých stromoch dochádza k odumieraniu a lámaniu konárov.

Imága sú veľké 2 - 3 cm s bielymi škvrnami na čiernych krovkách a párom dlhých tykadiel. Príznakom poškodenia môže byť hrubá drvina pripomínajúca piliny, dutá kôra v mieste žeru mladých lariev alebo výletové otvory o priemere 6 - 14 mm. Na napadnutých stromoch dochádza k odumieraniu a lámaniu konárov.

Nekróza kôry a rakovinové zhrubnutie vetiev.

Rakovinové rany na kmeni alebo na vetvách.  

Na kôre sú viditeľné čierne hrbolčeky plodníc, v lete aj pohárikovité plodnice, ktoré sú viditeľné najmä za mokra. Determinácia mikroskopicky.

Nekróza kôry a následne rakovina vetiev a kmeňa.

Červce sa na kmeni buka javia ako biele chumáče vaty. Pri zvýšenom výskyte môže spôsobiť deformácie kôry a tiež sa považuje za prenášača ochorenia spôsobeného hubami rodu Neonectria.

Typickým prejavom je hrdzavenie a následné odumieranie ihlíc v spodnej časti koruny, na ihliciach sú prítomné v rôznej intenzite červené pruhy a v nich plodnice anamorfného štádia. Červené sfarbenie spôsobuje prítomný dothistromin a najvýraznejšie pôsobí v jarnom období, keď sú tieto príznaky najčitateľnejšie. Postihnuté sú najstaršie ihlice a pri silnej infekcii sa môžu tvoriť tzv. "Levie chvosty", kedy zelené sú iba rašiace ihlice na skrátenom výhonku a staršie sú odumreté a červenohnedo sfarbené. Intenzita opadávanie ihlíc je u jednotlivých hostiteľov veľmi premenlivá. Napríklad borovica čierna, kosodrevina, borovica ťažká drží napadnuté ihlice dlho na výhonku, naopak borovica lesná opadáva okamžite po zhnednutí a nájsť u nej na strome ihlice s plodnicami  je ťažké.

Huba Hymenoscyphus fraxineus, je pôvodcom poškodzovania a chradnutia  jaseňov, ktoré sa v Európe začalo od polovice 90. rokov 20. storočia. Na Slovensku je dokázaná od r. 2004.  Prvýkrát ako nový druh bola popísaná v r. 2006. Významný invázny škodca.

Motýľ s rozpätím krídel 4 - 8 cm, samičky sú väčšie ako samčekovia. Má hnedé kríhla s charakteristickou bielou škvrnou.Vývin trvá zvyčajne 2 roky, ale v teplejších rokoch je schopný vývin dokončiť aj za jeden rok. Škody spôsobujú húsenice svojim žerom, čo je znásobené tým, že sa vyvíjajú 2 roky a pri premnožení môžu spôsobiť holožery.

Drobné plodničky na vetvách a kmeni, ktoré s aobjavujú na ležiacich kmeňoch a vetvách vporaste po cca 3 rokoch od ich ponechania v poraste.

Huba spôsobuje nekrotické ochorenie kôry a odumieranie konárov topoľov. Prejavy ochorenia sú rozdielne a závisia najmä od obdobia vzniku nákazy, veku a miesta vzniku nákazy.

Dospelé jedince sú 2 – 4 mm dlhé a majú valcovité telo. Krovky sú rovnomerne zaoblené svetlohnedej lesklej farby s pozdĺžnymi tmavohnedými pruhmi.

Biele múčnaté poprašky na listoch dubov, neskôr sú tieto biele poprašky aj na najmä jánskych výhonkoch. Listy predčasne hnednú a opadávajú, výhonky oneskorene vyzrievajú a sú náchylné na poškodenie skorými mrazmi v októbri.

Je to malý čierny drevokazný chrobák (ambróziový druh), ktorého prirodzený areál výskytu je vo východnej Ázii, odkiaľ sa  od r.1932 rozšíril do USA, Kanady a Európy. Od roku 2010 sa vyskytuje aj na Slovensku.  Druh sa z neznámych dôvodov vyhýba šíreniu v tropických oblastiach. Má status škodcu a predpokladá sa jeho ďalšie šírenie.

Na listových stopkách sa vytvára špirálovitá hálka a v nej sa vyvíjajú larvy vošiek. Hálky sú hojné v druhej polovici leta. Postupne ako "dozrievajú" menia farbu zo zelenej na červenú a cez praskliny v špirálovitej hálke, vylieza druhá generácia vošiek.

Je to jeden z najnebezpečnejších hmyzích škodcov stavebného dreva. Je to technický škodca.

Početná skupina sredne veľkých až veľkých fuzáčov vyskytujúca sa takmer na všetkých druhoch u nás rastúpich dubov.

Zaujímavé je štádium larvy, pretože vypĺňa asi 9/10 života chrobáka. Život imág je pomerne krátky. Samičky hynú skoro po vykladení vajíčok, samčekovia krátko po párení. Trvá to niekedy len 6 – 8 dní. Výnimku tvoria prirodzene tie druhy, ktoré prezimujú v štádiu imága.

Nekrózy kôry kmeňa v terminálnej časti a vetiev (kým nie je na kmeni borka).

Ide o infekciu listov a kmienka semenáčikov buka.

 Dechtovité škvrny na kmeni a defoliácia koruny.

Dechtovité škvrny na báze kmeňa bukov, žltnutie listov a odumieranie vetiev v korune.

Odumieranie púčikov a výhonkov borovíc.

Spôsobuje vädnutie, žltnutie a v konečnej fáze odumieranie najmä ihličnatých drevín.  

Nekrózy kôry, po niekoľkých rokoch sa to vyvíja ako rakovina vetiev alebo kmeňa.

Jedná sa o saproparazita, ktorý prežíva ako saprofyt vo vrchných vrstvách pôdy na organických zvyškoch. Za vhodných klimatických a pôdnych podmienok (vlhko, teplo, pH, nízka konkurencia rôznych druhov mikroorganizmov o priestor a živiny, nedostatok mykoparazitov, atď.) a prístupnosti ontogeneticky náchylných semenáčikov sa aktivizuje ako virulentný patogén semenáčikov.

Na jar sa v čase rašenia sa na báze listov vytvárajú hálky. Poškodenie znižuje tvorbu plodov a pri silnom napadnutí môže dôjsť k odumretiu celých stromov.

Osička z čeľade hrebeňovkovité, veľká 7 – 10 mm.

Malé osičky. Škody spôsobujú pestré pahúsenice.

Osička z čeľade Diprionidae. Zelenosivé pahúsenice na vetvách. 

Chrobák o veľkosti 25-30 mm sa rojí koncom apríla a začiatkom mája a na okrajoch listnatých porastov vykonávajú úživný žer. Pri premnožení môžu spôsobiť holožer. Larvy sa vyvíjajú 3 - 4 roky v pôde, kde požierajú korienky bylín a krov. Škody spôsobujú najme v borovicových porastoch Záhoria, môžu sa vyskytnúť aj v lesných škôlkach. 

Chrobák o veľkosti 22-36 mm sa rojí koncom apríla a začiatkom mája a na okrajoch listnatých porastov vykonávajú úživný žer. Pri premnožení môžu spôsobiť holožer. Larvy sa vyvíjajú 3 - 4 roky v pôde, kde požierajú korienky bylín a krov. Škody spôsobujú najme v borovicových porastoch Záhoria, môžu sa vyskytnúť aj v lesných škôlkach. 

Chrústik sa rojí koncom mája a v júni a živí sa požieraním listov niektorých druhov listnatých drevín. Larvy sa vvíjajú v pôde, kde požierajú korienky. Škodlivý je najmä v lesných škôlkach.

Odumieranie žaluďov.

Huba spôsobuje bielu vláknitú hnilobu beľového dreva, najmä odumretých vetiev a kmeňov listnatých drevín.

Drevokazná huba s plodnicami nepravidelného tvaru, bokom prirastené, polo rozliate.

Drobná voška žijúca na kmeni stromov. 

Krasoň, ktorý napáda oslabené borovice na suchých a oslnených lokalitách. Obsadzuje najmä spodnú časť kmeňa.

Hnedý, lesklý chrobák veľkosti 12 – 15 mm, so šiestimi okrovými škvrnami na krovkách.

Opadávajúca kôra z kmeňa, čierne pláty huby pod kôrou, resp. v mieste opadanej kôry.

Imágo je oválne, veľmi podobné lykokazovi borovicovému a nedajú sa navzájom rozoznať voľným okom. Telo je lesklé a jeho dĺžka je 3,5 – 4,5 mm.

Požerok má obyčajne tvar dvojramennej svorky uloženej naprieč osi kmeňa s materskými chodbami dlhými 6 – 10 cm a s riedkymi krátkymi (2 – 3 cm) larválnymi chodbami. Larvy sa kuklia hlboko v beli. Mladé imága, podobne ako pri lykokazovi borovicovom, zalietavajú do korún borovíc za účelom zrelostného žeru, zavŕtavajú sa do zdravých jedno a dvojročných borovicových výhonkov a vyhlodávajú v dreni chodby 10 – 16 cm dlhé.

Imágo je oválne valcovitého tvaru, čiernohnedé, dlhé 3,5 – 5,0 mm. Červeno až čiernohnedé krovky sú vzadu rovnomerne zaoblené, s druhým medzirýžim plytko prehĺbeným, bez hrbolkov, len jemne bodkovaným.

Dospelý chrobák je veľký 2,5 – 3,5 mm oválneho tvaru. Krovky majú škvrnitú kresbu a pokryté sú svetlohnedými a tmavými šupinkami.

Imágo je veľké 3,5 - 4,4 mm.

Lykožrút lesklý je drobný, 1,6 – 2,8 mm dlhý chrobák valcovitého tvaru. Na konci kroviek má tri malé kužeľovité zúbky. Je hnedočiernej lesklej farby.

Čiernohnedý lesklý chrobák dlhý 2,8-4,5 mm, v zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov. Pôvodne rozšírený v Severnej Európe a Ázii.

Lykožrút podobný lykožrútovi smrekovému, ktorý sa vyskytuje častejšie vo vyšších nadmorských výškach. Premnožuje sa lokálne po snehových a vetrových kalamitách.

Dospelý jedinec je 4,0 – 5,5 mm dlhý, valcovitého tvaru, čiernohnedej lesklej farby. Jeho veľkosť sa môže výrazne meniť v závislosti na kvalite potravy lariev. V zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov, z ktorých je tretí najväčší.

Imágo dosahuje dĺžku 2,2 – 3,7 mm a je najmenším zástupcom rodu Ips u nás. Telo je nápadne lesklé a vyznačuje sa dlhým štítom, čo je dobrý rozlišovací znak.

Okrové vankúšiky vytvárajúce sa na kôre vetvičiek a kmeňa, v nich je oranžový prášok - éciospóry. V mieste infekcie je kmeň alebo vetva fľaškovito zhrubnutá, a z miesta poranenia je ronenie živice vo veľkom množstve.

Rakovinové hrče na kmeni a vetvách. Okrem toho sa hrdza vyváíja aj na ihliciach čarovníkov vytvorenýc na vetvách.

Stredne veľký motýľ s rozpätím krídel 35-45 mm.

Motýľ s rozpätím krídel 45 – 50 mm. Krídla obidvoch pohlaví sú lesklo biele bez akejkoľvek kresby.

Sú to druhy vrzúnikov s bieložltou kresbou na krovkách o vľkosti 2 až 4 cm. Obe pohlavia majú nápadné tykadlá, avšak samček dlhšie, takmer rovnako dlhé a telo.

Drobný, škoricovohnedý motýľ s rozpätím krídel približne 15 mm. 

Parazitická trvalá plodnica tmavohnedý povrch, škoricovo hnedé hyméniu. Spôsobuje rozsiahlu hnilobu živých borovíc, ale aj iných ihličnanov.

Biela hniloba kmeňa, v mieste infekcie sa tvoria rakovinové rany. 

Plodnice na kmeňoch a biela hniloba dreva.

Ranový parazit, kolonizuje rezné plochy a rany u listnatých drevín.

Ranový parazit, na kmeňoch vytvára trvalé plodnice.

Ranový parazit s trvalýmí rozliatými plodnicami.

Na listoch sú prítomné zelené húsenice ktoré sa pohybujú typickým -piadivkovitým - pohybom.

Stredne veľký motýľ s rozpätím krídel 30 - 40 mm. 

Motýľ strednej veľkosti. Samček je normálne okrídlený, s rozpätím krídel cca 40 mm.

Pavučinkovité čierne mycélium popretkáva odumreté ihlice. Presná determinácia možná len mikroskopicky.

Podkôrnik dubový má dĺžku 2,5 – 4 mm. Štít a krovky sú tmavohnedé, slabo lesklé až matné. Významným determinačným znakom je husté bodkovanie v ryhách na krovkách. Samček má typické dva zväzočky chĺpkov na čele.

Syrócium a rizomorfy pod kôrou kmeňa a koreňa, plodnice v jeseni.

Polygraphus proximus je 2,5 – 3,5 mm veľký podkôrnik so žltohnedým sfarbením nôh.

Drevokazná huba spôsobujúca bileu hnilobu dreva listnatých drevín.

Biele pavučinové povlaky na vetvách a listoch. 

Odumieranie tohoročných výhonkov a to ešte v čase, ked ihlice nemusia byť úplne vyvinuté a tak tie hnedé ihlice na konci výhonkov sú skrátené. Takéto vetvy vyzerajú ako maliarske štetce alebo kefy.

Drevokazná huba spôsobujúca bielu hnilobu jadrového dreva.

Na kmeňoch listnatých drevín sa vytvárajú konzolovité plodnice do priemeru cca 10 centimetrov.

Huba vytvára bokom prirastený klobúk o šírke 5 až 15 cm, ojedinele môže dosiahnuť až 25 cm.

Táto malá bzdocha zaujímavého tvaru, je veľká asi 3,5 mm s priesvitným telom, so sieťovitou štruktúrou.

tvorba drobných čiernych kôpok (pikníd) ma spodnej strane zelených ihlic 

Prvé symptómy sa objavujú v auguste až novembri v podobe chlorotických škvŕn, ktoré prechádza do fialovošedého mramorovanie.

Nekrózy kôry v oválnom tvare so stredom v mieste pripojenia vetvičky.

stredne veľký motýľ premenlivého sfarbenia, väčšinou sivohnedý so svetlejšími škvrnami, v rozpätí krídel dosahuje 50 – 60 mm

Huba rastúca na odumretom dreve, alebo na spracovanom dreve (dosky, hranoly a pod.)

Žltozelené až tmavozelené povlaky a kôpky

Mycélium tvorí plesňovité povlaky, spočiatku biele neskôr sa menia na ružové.

Prítomnosť  malých bielych plodníc na odumretom dreve.

Na kmeni stromov prítomnosť polkruhových brázdovito pásikavých chlpatých plodníc o veľkosti 4 až 12 centimetrov. 

Na rastúcom dreve plodnice vyrastajú škridlicovito usporiadané, na odumretom (ležiacom) dreve sa zhlukujú do ružíc. 

tmavohnedý chrobák s priečnymi žltými škvrnami, 8-14mm dlhý

Čierne hrudkovité a krehké plodnice na báze kmeňa, po ich rozlámaní medzi prstami pripomínajú rozdrvené drevné uhlie

Náš najväčší fuzáč v smrečinách, ktorého chodby sú široké až 1 cm. Podobný vrzúnikovy smrekovému (Monochamus sutor).

Malý druh nepôvodného drevokazného škodcu (ambróziového chrobáka), ktorý sa tvarom tela, bionómiou a spôsobom poškodenia podobá na drvinárika čierneho (Xylosandrus germanus).

Hrdza na najmladšom ročníku ihlíc smreka.

Zver najčastejšie poškodzuje porasty odhryzom, obhryzom, lúpaním, vytĺkaním, vyrývaním, odieraním, vyťahovaním, zlomením alebo zaľahnutím.