Piadivka jesenná Operopthera brumata

Popis

Spolu s piadivkou zimnou je to naša najhojnejšia piadivka na duboch. Jej svetlozelené húsenice poškodzujú na jar listy dubov a iných listnáčov dierovaním. Neskôr ich konzumujú celé. Kuklia sa na zemi v opadanke. Sivohnedé motýle (samce) lietajú koncom októbra a v novembri. Pária sa so samičkami, ktoré majú zakrpatené krídla a nie sú schopné letu. Po spárení vyliezajú do korún stromov, kde kladú vajíčka do korún k púčikom. Vajíčko prezimuje. Hojnejšia vo vlhkejších častiach dubových porastov.

Samček je normálne okrídlený s rozpätím krídel 23 – 35 mm. Samičky majú zakrpatené krídla, ktoré nedosahujú ani do 1/3 tela. Húsenice sú svetlo žltozelené (zelená je aj hlava), merajú 25 – 30 mm a po okrajoch tela majú nevýrazné svetlé pruhy. Motýle sa roja koncom októbra a v novembri. Samičky nelietajú. Vyliezajú po kmeni do korún stromov, kde kladú vajíčka na konáre. Vajíčka prezimujú a húsenice sa liahnu na jar v dobe rašenia dubov. Kuklia sa v máji.

Čas a spôsob kontroly

Vo zvolených lesných celkoch v jesenných mesiacoch (október – november) sa kontroluje početnosť nelietavých samíc piadiviek lezúcich po kmeni do korún stromov lepovými pásmi. Je potrebné vybrať minimálne 2 – 3 skupiny po 5 stromov v ohrozených porastoch a na nich vykonať olepovanie. Lepové pásy by mali byť minimálne 5 cm široké. Na výrobu lepového pásu je možné použiť lepidlo predávané v pevnom stave alebo ako sprey. Je potrebné využiť aktuálnu ponuku vhodných lepidiel v lokálnych záhradníckych potrebách. Lepidlo možno nanášať špachtľou na dopredu obojručným nožom vyhladenú borku stromu, prípadne ho na borku priamo nastriekať zo spreju. Jeden náter zväčša vydrží v priebehu celej kontroly. Lepové pásy je potrebné kontrolovať minimálne jeden krát za týždeň, údaje zapisovať, sčítané samice odstraňovať. Takisto je potrebné odstraňovať prilepených samcov (pri premnožení môže dôjsť k zalepeniu celého pásu a samice sa potom môže dostať na druhú stranu). Kritické čísla sa vzťahujú na údaj za celý čas rojenia. Kritické čísla sú 0,8 – 1,0 samička na 1 cm lepového pásu pre piadivku jesennú. V prípade že sa vyskytuje spolu s piadivkou zimnou a pri sčitovaní samičiek sa nerobia rozdiely medzi obidvomi druhmi, kritickým počtom je 0,3 – 0,7 samičky na 1 cm lepového pásu.

Kontrolu môžeme vykonať aj v jarných mesiacoch (obyčajne sa vykonáva tesne pred obranným zásahom) sčitovaním húseníc na vetvách stromov. Odoberú sa pre tento účel 0,5 m dlhé vetvy. Kritickým počtom je potom 2,5 húsenice pripadajúcej na 1 pupeň

Obrana

Najúčinnejším spôsobom obrany je letecká aplikácia insekticídnych prípravkov realizovaná skoro na jar, už koncom apríla proti húseniciam najmladších instarov. Z prípravkov možno odporúčať najmä biologické insekticídy na báze Bacillus thuringiensis Berliner, vírusové preparáty, inhibítory tvorby chitínu a syntetické pyretroidy. Účinnosť prípravkov býva zväčša dobrá a bez väčších rizík dochádza k zníženiu početnosti škodcov. Pozemné aplikácie sú vhodné len ojedinelo. Možno takto chrániť kultúry v blízkosti napadnutých porastov, ktoré by v čase premnoženia mohli byť tiež napadnuté. Na pozemné aplikácie je potrebné použiť prípravky na báze syntetických pyretroidov. 

Opis poškodenia

Húsenice listy najskôr dierujú, neskôr ožierajú tak, že zostávajú iba najhrubšie žilky. Poškodenie vrchných partií korún býva najintenzívnejšie. Celková strata litov býva veľmi intenzívna. Pri premnožení dochádza k defoliácii nie len dubov ale aj na ostatných drevín, ako v podraste tak aj v hlavnej etáži. Poškodený býva dub, ale aj javor, hrab, čerešňa, jarabina a ďalšie dreviny. Jednotlivé stromy v poraste bývajú poškodené nerovnakou intenzitou, od slabého dierovania listov až po 100 % holožer.

Lesnícky význam

Vyskytujú sa najmä vo vlhších častiach dubín, slt. CQ, FQ, QF a Cac. U nás sú ohrozené porasty v od najnižších polôh do oblasti pahorkatín. Hojné bývajú v Malých Karpatoch, v okolí Levíc a na juhu východného Slovenska (Rožňava, Košice, Prešov, Michalovce).

Gradácie majú často permanentný charakter, keď sa objavujú aj v priebehu viacerých rokov po sebe. Stromy defoliáciu zväčša znášajú pomerne dobre. Zvyšuje sa ale výskyt sekun-dárnych škodcov, napr. podkôrnika dubového alebo niektorých krasoňov.