Tvrdoň smrekový Hylobius abietis

Popis

Imágo je  tmavohnedé, so svetlými škvrnkami na krovkách. Je veľké 10 až 14 mm. Hlava je predĺžená do výrazného nosa s tykadlami a ústnym otvorom na jeho konci. Samička kladie vajíčka na korene čerstvých pňov borovice a smreka. Larva je belavá, beznohá, slabo oblúkovito ohnutá, veľká 12 až 23 mm. Žer lariev pod kôrou pňov nie je škodlivý, naopak – urýchľuje ich rozklad. Veľmi nebezpečný je zrelostný žer pohlavne nedospelých imág na sadeniciach ihličnatých drevín, najmä borovíc. Žer imág na kmienkoch je plôškovitý. Imágo ohlodáva kôru tesne nad zemou v hlbokých, lievikovitých jamkách až do bele, čo vyvoláva silný  výron živice. Pri silnom napadnutí poškodzuje celý kmienok a sadenica hynie. 

Čas a spôsob kontroly

Kontrolu výskytu a spôsob obrany proti tvrdoňom upravuje STN 48 2712 Ochrana lesa proti tvrdoňom a lykokazom na sadeniciach. Vykonáva sa predovšetkým v lesných kultúrach. Kontrola výskytu tvrdoňa smrekového sa vykonáva dvojakým spôsobom:

·     priamou vizuálnou kontrolou sadeníc;

·     kontrolou výskytu imág v lapacích zariadeniach.

Priama kontrola žeru

Na vyznačených miestach v kultúre sa vykonáva vizuálna kontrola minimálne na päťdesiatich sadeniciach na každý hektár výsadby. Na túto plochu stačí päť kontrolných miest, na každom z nich sa v kruhu alebo v línii skontroluje desať sadeníc. Kontrola sa vykonáva raz za sedem až štrnásť kalendárnych dní po celý čas výskytu tvrdoňa, t. j. od začiatku mája do polovice októbra. Eviduje sa dátum kontroly a počet sadeníc podľa stupňa poškodenia. Stupeň poškodenia sadeníc sa hodnotí takto:

·     slabý – zožrané plôšky porušujú menej ako štvrtinu obvodu kmienka, žer výraznejšie neoslabuje sadenicu;

·     silný – zožrané plôšky porušujú viac ako štvrtinu obvodu kmienka, sadenica chradne.

Ak je podiel silne poškodených sadeníc smreka viac ako 5 % (pri borovici nad 10 %), ide o silný stupeň poškodenia výsadby a odporúča sa jej neodkladné chemické ošetrenie alebo mechanický spôsob obrany.

Kontrola lapacími zariadeniami

Lapacie zariadenie (kôra alebo pasca) sa ukladá na zem, najlepšie medzi koreňové nábehy čerstvých pňov. Základný počet týchto zariadení je tridsať kusov na hektár; rozmiestňujú sa rovnomerne po celej ploche. Návnada v zariadení sa musí vymeniť, keď je obžratá, zaschnutá alebo plesnivá, obyčajne po štrnástich dňoch. Lapacie kôry sa obnovujú, keď začnú plesnivieť alebo sú už preschnuté. Kontrola lapacích zariadení sa robí raz za sedem kalendárnych dní po celý čas výskytu tvrdoňa a ohrozenia kultúry. Zaznamenáva sa počet imág v zariadení. Pri zistení viac ako päť imág na lapacie zariadenie a deň je potrebné pristúpiť k obrane chemickým alebo mechanickým spôsobom.

Obrana

Pri obrane proti uvedeným škodcom sa používajú insekticídy. Zásah proti škodcom sa vykonáva individuálnym bodovým postrekom, resp. dávkovaním granulátov. Celoplošný postrek insekticídmi je neprípustný. Účinnosť obranného zásahu sa odporúča vyhodnotiť v septembri až v októbri tranzektovou metódou.

Tam, kde nie je možné použiť pesticídy, sa používajú lapacie zariadenia bez intoxikovanej návnady. Počet lapacích zariadení sa zvýši na 100 kusov až 200 kusov na 1 ha a kontrola sa skráti na jeden deň až dva dni. Podľa najnovších výsledkov, ani intenzívne nasadenie lapacích kôr významne neovplyvní zníženie poškodenia sadeníc tvrdoňom, avšak odchytenými imágami znížime populačný tlak škodcu v ohrozenej oblasti. Lapacie kôry slúžia ako výborná forma monitoringu tvrdoňa.

Iným spôsobom obrany proti tvrdoňovi je mechanická individuálna obrana sadeníc pomocou špeciálnych ochranných golierov a pančušiek. Výhodou týchto metód je vysoká účinnosť v prípade správnej inštalácie mechanickej ochrany. Nevýhodou je prácnosť pri inštalácii. Problém nastane ak sa nejakým spôsobom jedinec tvrdoňa dostane k sadenici. Takto uväznený jedinec zvyčajne zožerie značnú časť lyka a sadenica hynie. Ochranné golieriky často krát ničia aj vtáky.

 Unikátnou formou ochrany sadeníc pred zrelostným žerom tvrdoňa je pieskovanie a voskovanie sadeníc pred výsadbou. Sú to úplne nové, veľmi účinné a ekologické metódy vyvinuté vo Švédsku a Nórsku, ktoré ochránia sadenicu na jeden až dva roky po výsadbe.

Pri pieskovaní je sadenica pokrytá vrstvou jemného piesku (frakcia 0,2 mm). Najskôr sú sadenice zvlhčené, neskôr je na kmienky nanesený akrylový lep. Následne pokračujú sadenice na páse do pieskovacieho boxu. Tu sú sadenice pieskované. Takto ošetrené sadenice vydržia bez poškodenia takmer 2 roky. Táto metóda sa nazýva Conniflex a bola vyvinutá vo Švédsku. Výhodou je dlhá účinnosť a nevýhodou, že linka je veľmi drahá a takýmto spôsobom sa dajú ošetriť len obaľované sadenice.

Voskovaním je možné ošetriť obaľované aj voľnokorenné sadenice. Stroj na voskovanie nie je finančne náročný a takto ošetrené sadenice môžu byť v budúcnosti ošetrované aj na území Slovenska. Pracovník ošetrí sadenicu špeciálny voskom (kmienok), ktorý je omnoho flexibilnejší ako klasický vosk. Takto ošetrenú sadenicu tvrdone nepoškodzujú. Ochrana vydrží jeden až dva roky.

V Škandinávii sa vo významnej miere využíva aj skarifikácia pôdy. Podstata spočíva v rozrušení humusovej vrstvy až na minerálnu pôdu. Do takto pripravenej pôdy sa vysádzajú sadenice, ktoré sú výrazne menej poškodzované tvrdoňmi. Zároveň sa tým eliminuje aj rast buriny.

Opis poškodenia

Zrelostným žerom spôsobuje hlboké lievikovité poškodenia prechádzajúce až do beli, čo vyvoláva silný výron živice, a to najprv tesne nad zemou, na koreňovom krčku, neskôr aj na kmienku sadeníc. Pri silnejšom napadnutí sú ranky po celom obvode kmienka a sadenica hynie. Menšie poškodenie sa zahojí kalusovaním poranení a sadenica regeneruje. Zrelostný žer môže imágo vykonávať od polovice apríla až do konca septembra.

Lesnícky význam

Najväčšie škody spôsobuje imágo tvrdoňa v ihličnatých kultúrach vysadených na čerstvých rúbaniskách, kde ho láka vôňa živice z čerstvých pňov, v ktorých sa vyvíja larva.