Xylosandrus crassiusculus Xylosandrus crassiusculus

Popis

Jedná sa o malého červeno-hnedého chrobáka. Samičky sú väčšie ako samce, dlhé 2,2-2,5 mm a sú schopné lietať. Samce sú dlhé približne 1,5 mm, bez schopnosti lietať a zostávajú v požerkoch. Larvy sú biele, beznohé a majú tvar písmena C. Na jedného samca pripadá asi 10 samíc. Samičky sú taktiež oplodnené svojimi „bratmi“ podobne ako je to prípade drvinárika čierneho. Celkovo sa tieto druhy spôsobom života a morfológiou podobajú. Po opustení požerku začína oplodnená samička vyhľadávať vhodný materiál pre založenie novej generácie. Na vhodnom materiály sa zavŕta do dreva a vytvára chodbu ukončenú komôrkou alebo viacerými vetvami. Tu kladie vajíčka. Vyliahnuté larvy sa živia podhubím ambróziových húb, ktoré medzitým vyrástli na stenách komôrky, vstupnej chodby, či na vetvách požerku. V trópoch sú typické prekrývajúce generácie, pretože sú tu celoročne vhodné podmienky. V juhovýchodnej Amerike sú popisované dve generácie, pričom škodca je aktívny od marca do jesene. Životný cyklus trvá približne 55 dní.

Už od začiatku napadnutia vytláča samička zo závrtového otvoru drvinu zlepenú do tvaru valčeka, ktorý kolmo odstáva od napadnutého materiálu do výšky 1 až 4 cm a neskôr odpadne na povrch dreva. Toto sú najdôležitejšie znaky prítomnosti tohto škodcu. Priemer závrtového otvoru je približne 1 až 1,5 mm.  Hĺbka požerku môže byť 5 a viac centimetrov do dreva. Po daždi sa prítomnosť poškodenia veľmi ťažko zisťuje, nakoľko je drvina z kmeňa zmytá vodou a viditeľné sú len malé čierne závrtové otvory, ktoré sa ťažko hľadajú.

Čas a spôsob kontroly

Zatiaľ chýbajú údaje z Európy o závažnosti tohto škodcu pre lesného hospodárstvo a produkciu dreva. V USA je odporúčané vyhľadať, odstrániť a zničiť napadnutý materiál. V prípade výskytu na Slovensku sa kontrola môže vykonáva hlavne pochôdzkou, kde si vizuálne všímame všetky uvedené znaky prítomnosti (závrtové otvory, biele drvinky, resp. valčeky). Tento druh sa dá monitorovať pomocou lapačov navnadených etanolovým odparníkom. Najdôležitejšia prevencia je správna starostlivosť o stromy, najmä škôlkach drevín, čo znamená správne zalievanie a ochrana pred neskorými mrazmi. K prevencii patrí aj preventívne (aj opakované) chemické ošetrenie vhodného materiálu na vývin. Vzhľadom na oblasti, kde už bol tento škodca zavlečený a škody, ktoré môže spôsobiť je pravdepodobné, že tento druh má potenciál sa udomácniť a spôsobovať škody na drevinách v Európe, či už v oblasti pestovania okrasných rastlín, ovocných drevín alebo v lesnom hospodárstve.

Obrana

Ako pri drvinárikovi čiernom.

Opis poškodenia

Tento druh drvinárika vytvára požerky zvyčajne v tenšom materiály s priemerom do 8 cm, avšak je schopný napadnúť aj hrubší materiál (nad 30 cm). Typická je prítomnosť bielej drviny v tvare valčeka. Ambróziové druhy chrobákov napádajú vždy iba stresované alebo inak poškodené stromy. Zdravé stromy nie sú napádané. Napadnuté stromy vykazujú známky oslabenia, vädnutia, skracovania prírastkov, odumierania vetví až celkového odumretia. Je schopný napadnúť aj mladé sadenice, kde môže okrúžkovať koreňový krčok, čo vedie k rýchlemu odumretiu hostiteľa. Napadnuté druhy sliviek (Prunus) vytvárajú silný glejotok. V USA spôsobuje škody najmä v ovocných sadoch a sadoch okrasných drevín, najmä po nadmernom zalievaní alebo neskorých mrazoch. Často je taktiež poškodzovaná parková a mestská zeleň, či lesné škôlky.

Lesnícky význam

V pôvodnom areáli výskytu sa správa tento druh ako sekundárny škodca, avšak vo svojom inváznom areáli sa správa veľmi agresívne. Je veľmi polyfágny, čo si však vyžaduje určité environmentálne podmienky. V USA škodí hlavne v mestách, parkovej zeleni a v škôlkach drevín (ovocných, okrasných, lesných). Môže napadnúť početné spektrum listnatých drevín, medzi ktorými sú významné druhy ovocných stromov, okrasných drevín a lesnícky významných drevín. Na ihličnatých drevinách nebol zatiaľ zistený a pravdepodobne ich nenapáda. Mnohí autori odhadujú, že je schopný napadnúť viac ako 100 druhov drevín, krov, či rastlín z viac ako 40 čeľadí. Medzi jeho hostiteľov, ktoré sú aj na Slovensku, patrí javor (Acer), jelša (Alnus), breza (Betula), jaseň (Fraxinus), duby (Quercus), topole (Populus), vŕby (Salix), bresty (Ulmus), lieska (Corylus), jabloň (Malvus), vinič (Vitis) a ďalšie.