Lykokaz jaseňový Hylesinus varius (fraxini)

Popis

Čiernohnedý, matný chrobák so svetlými šupinkami na krovkách, dlhý 2,5-3,5 mm. Rojenie prebieha skoro na jar v marci a apríli. Samičky do krátkych materských chodieb znášajú vajíčka. Nová generácia chrobákov začína vylietavať v júni a v júli. Následne vykonávajú zrelostný žer v blízkosti spiacich očiek na živých kmeňoch jaseňov. Vyhlodávajú až 2 cm dlhé chodbičky v ktorých následne aj prezimujú. Majú jednu generáciu do roka, no môže sa objavovať aj sesterská generácia.

Požerok tvoria svorkovito postavené dvojité materské chodby smerujúce priečne na os kmeňa. Tieto chodby môžu mať dĺžku od 2,5 – 10 cm. Z nich v smere s osou kmeňa vychádzajú larválne chodby. Na konci larválnych chodieb sa nachádzajú kuklové komôrky najčastejšie umiestnené v beľovej časti dreva. Požerky sú veľmi často viditeľné aj v beľovej časti.

Čas a spôsob kontroly

Kontrolu vykonávame okulárne, terénnou pochôdzkou. Hľadáme drvinky v blízkosti závrtových otvorov alebo pri päte napadnutých stromov. Tie je možné nájsť počas tvorby materských chodieb v skorých jarných mesiacoch. To, že bol strom v minulosti napadnutý, a že bol na ňom vykonávaný zrelostný žer, zistíme podľa novotvarov (kôrových ružíc) vytvorených najčastejšie v blízkosti spiacich očiek. Takéto stromy je potrebné pozorovať, pretože môžu byť oslabené a následne napadnuté novou generáciou lykokaza jaseňového.

Na zistenie prítomnosti môžeme využiť aj klasické lapáky. Ako lapáky je možné použiť mladšie až stredne staré jasene od hrúbky asi 10 cm. Prednostne vyberať netvárne (dvojáky ap.), krivé alebo iné jedince nižšej kvality. Lapáky je potrebné pripraviť v zimných mesiacoch, avšak najneskôr do konca februára. Následne počas doby rojenia kontrolovať stav napadnutia odkôrnením vzorkových plôšok. Naletené lapáky je potrebné včas (pred vyletením) vyviesť z porastov a následne zoštiepkovať, prípadne odkôrniť a spáliť kôru alebo chemicky ošetriť na odvoznom mieste. V porastoch, kde nebolo zatiaľ zistené napadnutie lykokazom, odporúčame pre kontrolu položiť 1 lapák na 1 ha. Lapáky môžeme inštalovať aj ako trojnožky, alebo na metrovicu narezané jaseňové kmene uložené na kopu a podložené tak, aby sa nedotýkali zeme. Často krát je takto pripravené drevo napádané najmä zo spodnej strany. Stojaté lapáky sa neodporúčajú.

Obrana

Pri obrane je nevyhnutné v napadnutých porastoch dodržiavať porastovú hygienu a vykonávať dôslednú asanačnú ťažbu. Je potrebné včasné odstraňovanie aktívnych chrobačiarov (napadnuté kmene s výskytom živých jedincov), odstraňovanie kmeňov, v ktorých lykokaz vykonával zrelostný žer a prezimuje (novotvary na kmeňoch – kmeňové ružice), odstraňovanie ťažbových zvyškov z porastov (pálenie, štiepkovanie, v krajnom prípade postrek insekticídom). Ako vhodná metóda je aj odvoz celých kmeňov aj s korunami a na odvoznom mieste ich štiepkovať (tenšie stromy). Odporúčané je tiež neskladovať napadnuté palivové drevo v blízkosti živých jaseňových porastov. V prípade plánovania výchovnej ťažby je vhodné takúto ťažbu vykonať v zimných mesiacoch a drevnú hmotu ponechať v poraste, spracovať a asanovať ju spolu s korunami, až po naletení lykokazom jaseňovým.

Jedným z dôležitých opatrení je aj ochrana jaseňových porastov pred poškodzovaním zverou, pretože to môže výrazne znížiť vitalitu stromu a takýto strom býva následne napadnutý škodlivými činiteľmi vrátane lykokaza jaseňového.

Lapáky:

V napadnutých porastoch je nutné použiť na obranu intenzívnu prípravu klasických ležiacich lapákov. Tie sa v napadnutých porastoch umiestňujú v línii vo vzájomnej vzdialenosti od 30 do 50 m a je potrebné ich vo väčšom množstve pripraviť v okolí skupiniek hynúcich stromov. Napadnuté lapáky je potrebné asanovať včas, t.j. riadiť sa podľa stupňa napadnutia a vývinového štádia lykokaza pod kôrou. Lapáky je potrebné po naletení asanovať podobne ako lapáky určené na lykožrúta smrekového (mechanicky, chemicky, štiepkovaním, pálením).

Opis poškodenia

Lykokaz jaseňový je sekundárnym škodcom, ktorý sa premnožuje v oslabených a poškodených jaseňových porastoch (podpňovka, Chalara). Jedná sa o najčastejšie sa vyskytujúceho podkôrneho škodcu na jaseňoch u nás.

Napadnuté stromy je možné ľahko identifikovať pomocou bielej drvinky nachádzajúcej sa v blízkosti závrtových otvorov. Pri silnom napadnutí strom postupne chradne, stráca olistenie a vysychá. V miestach vykonávaného zrelostného žeru sa vytvára hojivé pletivo a na kôre vznikajú charakteristické kôrové ružice. Tadiaľ môže byť strom infikovaný ďalšími hubovými ochoreniami alebo hmyzom.

Lesnícky význam

Napádané sú jaseňové porasty oslabené polomami, suchom, hubovými ochoreniami (Chalara fraxinea), alebo inými abiotickými alebo biotickými škodlivými činiteľmi. Lykokaz jaseňový sa nachádza na celom území Slovenska. Vo významnej miere sa podieľal na hynutí jaseňových porastov na lesnej správe Kokošovce a v okolí Prešova.