Drobnomúčka dubová Erysiphe alphitoides

Popis

Táto múčnatka bola do Európy zavlečená okolo roku 1907 pravdepodobne z USA. Ochorenie sa prejavuje bielymi múčnatými povlakmi vyskytujúcimi sa častokrát na oboch stranách listov. Silno poškodené listy kučeravejú a odumierajú, rovnako aj výhonky môžu byť deformované. Náchylné na infekciu sú listy do 3 týždňov staré, hlavne na Jánskych výhonkoch. Koncom leta sa na listoch vytvárajú bodkovité žlté, červenkasté a nakoniec čierne kleistotéciá. Rozvoj ochorenia podporuje nízka vlhkosť vzduchu a silné priame slnečné žiarenie. Znečistenie ovzdušia splodinami SO2 môže potláčať rast a vývoj huby.

Čas a spôsob kontroly

Kontrolu výskytu múčnatky dubovej vykonávame v lesných škôlkach, najmä v oblastiach, kde dochádza k častému výskytu uvedeného ochorenia.

Obrana

Napriek tomu, že sa ochrana voči múčnatkám do značnej miery podceňuje, je potrebné pri zistení prvých príznakov vykonať postrek fungicídnym prípravkom. Na aplikáciu je najvhodnejšie použiť prípravky na báze síry.

Opis poškodenia

Múčnatky na povrchu listov duba vytvárajú charakteristické biele povlaky, ktoré vyvolávajú odumieranie listov. Pri silnej intenzite napadnutia môže choroba spôsobovať odumieranie aj mladých výhonkov.

K infekcii listov dochádza najmä konídiami v priebehu celého leta. Z listov preniká podhubie do vetvičiek a pupeňov, v ktorých prezimuje. Po vypučaní pupeňov dochádza k rozrastaniu podhubia v letorastoch, ktoré hnednú a odumierajú. K napadnutiu listov dochádza v priebehu celého leta, najmä v teplejších oblastiach.

Dubiny celého Slovenska, najmä južnejšie oblasti. K intenzívnemu rozvoju tohto ochorenia dochádza najmä počas teplého počasia pri teplotách 26 – 28 °C. Duby po defoliácii hmyzími škodcami sú viac napádané múčnatkami ako nepoškodené porasty.

Lesnícky význam

Výskyt múčnatiek každoročne závisí od klimatických podmienok. Ochorenie ohrozuje nielen lesné škôlky, ale spôsobuje poškodenie prirodzeného zmladenia, ako aj listy dubov všetkých vekových štádií.

Začiatkom leta sa na listoch objavujú bledšie vodnaté škvrny. Na nich sa rýchlo rozrastajú biele povlaky na ktorých sa vytvárajú konídie. Podhubie rastie väčšinou na povrchu listov alebo letorastov, pričom živiny z listov čerpá formou haustórií. Najviac poškodzované sú vývojovo najmladšie listy, staršie listy sú pre parazita menej dostupné pre hrubšiu pokožku a menší obsah vody. Napadnuté listy prestávajú rásť, postupne hnednú, začínajú sa skrúcať. V dôsledku napadnutia dochádza k znižovaniu prírastku, pričom pletivá výhonov dostatočne nevyzrievajú a sú náchylnejšie na poškodzovanie mrazom.