Lykožrút severský Ips duplicatus

Popis

Lykožrút severský je 2,8 – 4,5 mm dlhý chrobák. Krovky sú sfarbené tmavohnedo. Tvarom tela sa najviac podobá lykožrútovi smrekovému, od ktorého sa odlišuje asi o tretinu menšou veľkosťou. Možno si ho pomýliť aj s lykožrútom smrečinovým, ktorý je rovnakej veľkosti, no je tmavší a užší, s pretiahnutejším tvarom tela. Požerok môže byť jedno až päťramenný, väčšinou však dvoj až trojramenný. Materské chodby sú 4 – 7 cm (max. 13 cm) dlhé, asi 2 mm široké, poprehýbané, nerovnobežné s pozdĺžnou osou kmeňa.

Čas a spôsob kontroly

Výskyt lykožrúta severského sa kontroluje vizuálne - pochôdzkou alebo feromónovými lapačmi, v porastoch starších ako 40 rokov, so zastúpením smreka najmenej 20 %. V prípade kalamitného premnoženia aj v porastoch mladších. Kontrolu výskytu pochôdzkou robíme nielen na porastových stenách, ako je tomu u lykožrúta smrekového, ale predovšetkým vo vnútri porastov. Keďže napáda horné časti kmeňov nemožno nájsť drvinu na päte stromu, tá je pri dopade na zem rozptýlená do okolia. Farebné zmeny koruny sa prejavujú príliš neskoro, spravidla v dobe, keď sú chrobáky pripravené opustiť napadnutý strom.

Obrana

Obrana je značne problematická a spočíva najmä v rýchlom a dôslednom vyhľadávaní chrobačiarov a ich okamžitej asanácii. Metódy asanácie sú zhodné ako pri lykožrútovi smrekovom. Problémom je diagnostika napadnutých stromov, preto je potrebné k tejto činnosti pristupovať zodpovedne. Skutočnosť, že lykožrút severský napáda často stromy vo vnútri porastu, sťažuje ich vyhľadávanie. Pre boj možno využiť špecifické feromónové odparníky (ID Ecolure). 

Vzdialenosť inštalácie feromónových lapačov od porastovej steny je od 20 m do 40 m. Spôsoby asanácie sú rovnaké ako pri lykožrútovi smrekovom.

Lapáky a otrávené lapáky sa proti lykožrútovi severskému nepoužívajú, s výnimkou stojacích lapákov navnadených feromónovým odparníkom. Pri výbere stromov na stojaté lapáky vyberáme tenšie jedince (d_1,3 do 30 cm), ktoré je potrebné okrúžkovať. Feromón sa vyvesí do výšky 2 m. Pri kontrole náletu je potrebné kontrolovať aj okolité stromy. Stupeň naletenia – počet závrtov na 1 dm² hodnotíme podľa stupnice určenej pre lykožrúta smrekového (na 20-tich dm² súvislého povrchu v najhustejšie obsadenej časti kmeňa). Pri silnom napadnutí lapákov zintenzívnime obranné opatrenia, použijeme ďalšie lapáky, prípadne lapače. Tak ako aj pri lapačoch je veľmi dôležité správne umiestnenie lapáka v teréne, od čoho do značnej miery závisí jeho naletenie a konečná účinnosť.

V regiónoch s jeho zvýšeným výskytom sa počet lapačov alebo lapákov na obranu na zachytenie jarného rojenia stanoví podľa kalamitného základu, použije sa 1 lapač alebo lapák na každých 10 m³ spracovaného aktívneho lykožrútového dreva napadnutého lykožrútom severským.

Pri stanovení počtu feromónových lapačov na zachytenie letného rojenia sa vychádza zo stupňa odchytu z jarného rojenia nasledovne:

·      slabý stupeň – feromónové lapače sa môžu premiestniť do vhodnejšej lokality,

·      stredný stupeň – počet feromónových lapačov ostáva nezmenený,

·      silný stupeň – počet feromónových lapačov sa odporúča zvýšiť.

Ak hrozí, že bude založená aj tretia generácia, postupuje sa pri stanovení počtu feromónových lapačov ako v prípade stanovenia ich počtu pre druhú generáciu. Od roku 2012 sú metódy ochrany popísané aj v STN 48 2711.

Stanovenie stupňa odchytu lykožrúta severského na jeden lapač počas jedného rojenia (podľa STN 48 2711)

Na stanovenie počtu odchytených lykožrútov severských platí vzťah 1 ml (1 cm³) = 90 lykožrútov severských

Prevenciou proti premnoženiu lykožrúta severského je spracovanie alebo asanácia všetkého dreva vhodného na jeho vývoj a množenie (oslabené stromy, stromy napadnuté podpňovkou) a včasné spracovanie alebo asanácia ním napadnutého materiálu (tzv. aktívneho lykožrútového dreva).

Opis poškodenia

Lykožrút severský napadá časti stromov s tenšou kôrou a lykom. Napáda stojace smreky, najčastejšie vo veku 40 – 80 rokov, kde nalietava do hornej časti kmeňa oslabených stromov. V mladších porastoch do 60 rokov sa lokálne stáva dominantným druhom. Invázia lykožrúta severského smeruje do oslnených korún, najmä oslabených a preriedených smrečín často napadnutých podpňovkou. Takýto porast je potom napadnutý plošne, roztrúsene po poraste. Lykožrút severský spravidla nevytvára ohniská.

Požerok môže byť jedno až päťramenný, väčšinou však dvoj až trojramenný. Materské chodby sú 4 – 7 cm (max. 13 cm) dlhé, asi 2 mm široké, nerovnobežné s pozdĺžnou osou kmeňa. Materská chodba nie je priama, je často poprehýbaná. Larvové chodby sú krátke, maximálne 5 cm dlhé. Najviac sa tvarom podobajú požerkom lykožrúta smrekového, oproti ktorému majú materské chodby kratšie a asi o jednu tretinu užšie. Ak má požerok lykožrúta severského tri materské chodby, tieto pripomínajú písmeno Y, pričom susedné chodby odbiehajú viac do strán, na rozdiel od požerku lykožrúta smrekového, ktorý má dve vedľajšie chodby takmer rovnobežné a priame.

Lesnícky význam

Pred rokom 1997 máme o výskyte tohto druhu z nášho územia iba jeden údaj, ktorý pochádza zo začiatku 20. storočia. V 90-tych rokoch sa začal rozširovať zo severozápadu Slovenska. Dnes sa lykožrút severský vyskytuje takmer vo všetkých smrečinách, najviac v smrečinách Žilinského a Trenčianskeho kraja. Uprednostňuje polohy do 800 m n. m. Veľmi často sa vyskytuje v ostrovčekovite sa vyskytujúcich smrečinách agrárnej krajiny (strže, jarky). V roku 2008 boli zaznamenané najvyššie odchyty na Slovensku, nad 10 000 chrobákov na lapač bolo odchytených v okresoch Kysucké Nové Mesto, Žilina a Bytča. V súčasnosti jeho lesnícky význam rastie v súvislosti s fyziologickým oslabením porastov smreka pôsobením klimatických zmien (extrémy teplôt a najmä sucho) a následnou aktivizáciou podpňovky (Armillaria spp.). Vyskytuje sa už aj vo Vysokých a Nízkych Tatrách.