Kryptostróma kôrová Cryptostroma corticale

Popis

C. corticale je huba, ktorá spôsobuje difúznu nekrózu kôry bez toho, aby vznikali typické rakovinové rany. V periderme kôry sa vytvára čierna rozliata stróma na veľkej ploche živých stromov zvyčajne vertikálne nad sebou v obdĺžnikovitých pásoch od bázy kmeňa až do koruny. Stróma je dvojvrstvová, na vnútornej vrstve strómy sa vytvárajú konídiofory a na nich v retiazkoch konídie (nepohlavné spóry). Konídie sú jednobunkové, najprv hyalínne, postupne tmavnú, s rozmermi 4-6,5 x 3,5-4 µm. Pohlavné štádium huby nie je známe, predpokladá sa však, že patrí do rodu Biscogniauxia (na buku známy druh B. nummularia).

Čas a spôsob kontroly

Napadnuté môžu byť stromy v každom veku. Vyhľadávajú sa vizuálne podľa opadávajúcej kôry v pásoch, pod opadanou kôrou sú čierne strómy huby. Napadnuté stromy môžu mať žltnúce listy, zvýšenú defoliáciu a to na celej korune. Príznaky v korune môžu byť viditeľné už v jeseni po suchom lete. Tieto príznaky v korune sú však nešpecifické a môžu byť aj priamym dôsledkom sucha, alebo ako príznak napadnutia iným škodcom.

Obrana

Prevenciou je predchádzanie poraneniu kôry stromov. Ak poranenie vzniklo, treba ho zatrieť čo najskôr, napr. do 3 dní, hojivým prípravkom. Poškodené vetvy (aj keď nie sú napadnuté hubou C. parasitica) je potrebné odpíliť až do zdravej časti a reznú plochu zatrieť hojivým prípravkom. Toto je však skôr realizovateľné v okrasných záhradách, parkoch a stromoradiach, v lesoch pripadajú do úvahy semenné sady. Taktiež je potrebné prechádzať narušeniu vodného režimu v pôde a to napr. kanalizáciou, betónovaním základov múrov v blízkosti stromov, výkopmi pôdy alebo zárezmi cesty. Nedostatok funkčných koreňov zvyšuje stres zo sucha aj v časoch dostatku atmosférických zrážok.

Obrana spočíva v spílení stromu pod miestom infekcie a jeho spálenie na danom mieste. Ak sa na mieste spáliť nedá, treba časť kmeňa s nekrózami rozpíliť, dať do igelitového vreca a preniesť na miesto vhodné pre spálenie takéhoto kmeňa. Nesmie sa štiepkovať, lebo by sa spóry rozšírili do okolia!

Opatrenia proti hube sa musia vykonať najmä kvôli veľkému množstvu spór, ktoré sú alergénne a vyvolávajú zápal pľúc u ľudí. Ochorenie u ľudí bolo zistené u tých pracovníkov, ktorí odkôrňovali drevo na pílach. 

Opis poškodenia

Vstupnou bránou infekcie sú poranenia kôry napr. zlomy, odretie kôry, lúpanie zverou alebo mrazové trhliny. Po infekcii prerastá vodivými pletivami však častokrát ešte bez výraznejšieho kolonizovania pletív, v tzv. latencii ako endofyt. Po strese suchom zväčšuje sa kolonizovanie pletív, tvoria sa difúzne látky, ktoré sfarbujú jadrové drevo do zelenkasta až svetlohneda. Huba prerastá ku kôre zvnútra, keď dosiahne povrch kôry vytvorí dvojvrstvovú strómu a následne začne produkovať konídie. Na priečnom reze kmeňom je drevo sfarbené do hnedozelena s ostrím hviezdivocitým okrajom. Časom sa pridávajú drevokazné huby, ktoré spôsobujú jadrovú hnilobu dreva.

Kôra krátko pred objavením sa pásov odlupujúcej sa kôry je málo pružná, vznikajú praskliny v kôre, ktoré sú široké a v nich je už vidieť strómu huby. Až v tejto chvíli sa začínajú objavovať príznaky aj v korune stromu. Dochádza k defoliácii a presvetleniu koruny, odumierajú konáre.

Lesnícky význam

Huba spôsobuje tzv. „sadzovité ochorenie kôry javorov“. Predispozíciou pre vznik infekcie je sucho vo vegetačnom období ako bolo napr. v rokoch 2015 a 2016. Naviac, huba po infekcii kolonizuje okolité pletivá kôry javorov lepšie pri teplote 25 °C ako pri teplote 15 °C, to znamená, že pri otepľovaní klímy budú podmienky pre rozvoj ochorenia priaznivejšie. Prvé príznaky na napadnutých stromoch sa objavujú zvyčajne 2 roky po infekcii. 

Invázny areál: Európa: Veľká Británia (1945), Francúzsko (1950), Taliansko (1952), Švajčiarsko (2003), Rakúsko (2004), Nemecko (2005), Česko (2005), Holandsko (2013), Bulharsko (2014), Slovensko (2017). Nie je známy výskyt na ďalších kontinentoch. Na Slovensku bola zistená pri obci Trstín v Trnavskom kraji a v mestskom parku v Trenčíne v roku 2018.