Koreňovka vrstevnatá Heterobasidion annosum

Popis

Plodnice sú nepravidelného tvaru, bokom prirastené alebo rozliate. Sú jednoročné až trvalé, rastú v lete a v jeseni na pňoch a koreňoch živých a odumretých stromov. Huba je jedným z  najnebezpečnejších patogénov v lesných ekosystémoch, rozšírená od nížin do hôr. Hnijúce jadrové drevo je červenohnedej farby, hranolčekovite sa rozpadajúce, v neskoršom štádiu sa v ňom objavujú biele kapsičky mycélia. Je jedným z najvýznamnejších patogénov koreňov stromov, zvlášť po prebierke v druhej generácii porastov založených na bývalých lúkach a pastvinách. Pri obnove porastu sa odporúča aj zmena drevinového zloženia s vyšším zastúpením listnáčov. Ďalej je potrebné udržiavať hygienu porastov a podľa potreby aj znížiť rubnú dobu. Šíri sa na veľké vzdialenosti bazídiospórami, sekundárne sa múže šíriť mycéliom z infikovaných koreňov na korene zdravých stromov v miestach ich vzájomného dotyku alebo zrastov. Huba je schopná takto infikovať aj jedince iných druhov.

Čas a spôsob kontroly

Priebežne sa kontroluje výskyt plodníc v porastoch a na pňoch. Na priečnom reze pňov v prípade napadnutia je jadro dreva svetlohnedé, červenohnedé alebo je už prítomná iba dutina. Tá sa dá čiastočne spoznať i podľa dutých ozvien po úderoch sekerkou o kmeň.

Obrana

Napriek mimoriadnemu hospodárskemu významu drevokazných húb v lesnom hospodárstve a intenzívnemu výskumu takmer nie sú k dispozícii také opatrenia, ktoré by efektívne zabraňovali ich šíreniu a zároveň boli naozaj spoľahlivé, účinné a ekonomicky prijateľné.

Infikované stromy v poraste nie je prakticky možné zachrániť. Na obmedzenie šírenia drevokazných húb a škôd, ktoré spôsobujú, sa využívajú najmä pestovateľské opatrenia, z ktorých možno uviesť tieto:

·      Nahradenie citlivých hostiteľských drevín, drevinami, ktoré konkrétna patogénna huba nenapáda, alebo len v malej miere. V Škandinávii v oblastiach, kde sa vyskytuje len Heterobasidion parviporum nahrádzajú citlivý smrek borovicou lesnou a brezou. Tento variant je problematickejší v prípade infekcie H. annosum, pre široký rad hostiteľov. Všeobecne platí, že druhy listnatých drevín sa považujú za menej citlivé k hnilobe koreňov ako ihličnany.

·      Sústredenie ťažby do zimných mesiacov, kedy nedochádza k uvoľňovaniu bazídiospór z plodníc drevokazných húb, aby sa predišlo infekcii čerstvých pňov, ktoré predstavujú vstupnú bránu infekcie, hlavne pre koreňovky.

·      Obmedzenie intenzity výchovných zásahov v porastoch (zamerané taktiež na obmedzenie infekcie cez rezné plochy čerstvých pňov).

·      Voľba redšieho sponu výsadby a vysádzanie sadeníc v relatívne bezpečnej vzdialenosti (5 a viac metrov) od infikovaných pňov tej istej hostiteľskej dreviny

·      Zníženie rubnej doby silne napadnutých porastov.

Infikované pne sú hlavným zdrojom aktívneho šírenia parazitických drevokazných húb. Preto sa viacero pomerne účinných metód orientuje na likvidáciu pňov alebo zamedzenie ich infekcie. Odstraňovanie infikovaných pňov je efektívna metóda, ale finančne náročná a nevhodná na svahovité terény, kvôli nebezpečiu erózie. Ďalšou pomerne účinnou metódou je ošetrovanie pňov prípravkami, ktoré dokážu zabrániť kolonizácii pňa patogénmi a nie sú rizikom pre životné prostredie. Z mnohých testovaných chemikálií sa doteraz najviac osvedčili vodné roztoky močoviny a oktaborátu dvojsodného a účinné sú i biologické prípravky obsahujúce spóry huby Phlebiopsis gigantea.

Opis poškodenia

Ide o ochorenie koreňovej sústavy a jadrového dreva bazálnej časti kmeňa, ktoré sa prejavuje hnilobou. Kultúry do 10 rokov hynú už do 2 rokov od infekcie bez zreteľných iných príznakov napadnutia. V počiatočných štádiách ochorenia je jadro smrekového dreva ružovkasté, svetlohnedé, neskôr červenohnedé. Potom má už značne rozložené drevo mramorovitý vzhľad. Nakoniec je jadro dreva úplne rozložené často až do výšky 10 až 12 m. I napriek tomu strom môže prežívať dlhé obdobie bez iných príznakov prejavujúcich sa na asimilačných orgánoch, kmeni, či na znížení celkovej vitality stromu. V miestach, kde mycélium preniklo z jadra dreva ku kôre, stromy ronia cez kôru živicu a v dôsledku poškodenia kambia sa môžu na kmeni vytvárať oblé nerovnosti.

Lesnícky význam

Rod Heterobasidion je jedným z najzávažnejších a najčastejších hubových patogénov v ihličnatých lesoch mierneho pásma severnej pologule. Spôsobujú jadrovú hnilobu a mortalitu najmä u smreka, jedle, smrekovca, borovíc, ale aj u ďalších 200 druhov ihličnatých a listnatých drevín. Primárne sa podieľa na rozklade dreva a sekundárne na oslabení statickej stability, redukcii rastu infikovaných stromov a vyšších nákladoch na obhospodarovaní a spracovaní napadnutých jedincov a porastov.