Hrebenárka borovicová Diprion pini

Popis

Osička z čeľade hrebeňovkovité (Diprionidae). Samček je menší, čiernohnedý, veľký 7 – 10 mm. Má nápadné hrebeňovité tykadlá. Samička je žltohnedá, o niečo väčšia. Samička kladie vajíčka na ihlice v radoch v počte 5 – 20 ks. Vajíčka sa navzájom dotýkajú. Pahúsenice sú svetložlté až žltozelené, majú 3 páry tmavých hrudných nôh a 7 párov krátkych panôžok. Hlava je hnedo sfarbená. Pahúsenice žijú spočiatku pohromade. Neskôr sa rozliezajú. Dospelá pahúsenica meria cca 25 mm.

Čas a spôsob kontroly

Kontroluje sa počet prezimujúcich pahúseníc v pôde (počet rojivcov). Ak je počet zdravých jedincov vyšší ako 20 ks na 1 m2, možno očakávať silné poškodenie až holožery v nasledujúcom roku. Na jar je potrebné kontrolovať zdravotný stav borovicových mladín. Pahúsenice splývajú s okolím a preto treba venovať kontrole maximálnu pozornosť.

Obrana

Proti pahúseniciam sa aplikujú insekticídne prípravky letecky alebo pozemne (koncom mája resp. v auguste). Uprednostňujú sa inhibítory tvorby chitínu. Dôležité je neprehliadnuť výskyt pahúseníc na stromoch. Tie ľahko ujdú pozornosti. Majú pomerne rýchly vývoj. Dôležité je nezanedbať kontrolu najmä v jarných mesiacoch.

Opis poškodenia

Ihlice sú obhryzené z boku tak, že zostáva len stredová žilka. Pri silnejšom premnožení sú obžrané celé ihlice až k báze, pričom na mladších konárikoch je obžraná i kôra. Poškodené sú najmä staršie ročníky ihličia, v lete pri žere druhej generácie môže dochádzať až k holožerom. Na konárikoch možno pozorovať početné skupiny svetlozelených až žltozelených pahúseníc (ktoré ľahko ujdú pozornosti).

Poškodenie možno zameniť so žerom iných druhov hrebenárok. Najčastejšie sa vyskytuje a spôsobuje aj podobné poškodenie Diprion similis a hrebenárka hrdzavá Neodiprion sertifer. Pri poškodení týmto druhom ostávajú na konci vetvičiek štetôčky najmladších ihlíc. Ihlice konzumuje celé až ku báze. Húsenice, ktoré žijú tiež spoločne sú zelené s nevýraznými, pozdĺžnymi svetlejšími pásmi. Hlavová kapsula je čierna. V štádiu vajíčka možno obidva druhy jednoznačne rozlíšiť podľa spôsobu kladenia vajíčok. Obidva druhy síce kladú vajíčka rovnakým spôsobom, do radu v počte 5 – 20 ks, ale pri h. borovicovej sa vajíčka navzájom dotýkajú, u h. hrdzavej sa navzájom nedotýkajú. Na borovici bežne žijú i ďalšie druhy hrebenárok ako napr. hrebenárka hájová Macrodiprion nemoralis alebo Gilpinia socia, Gilpinia frutetorum, Gilpinia virens a ďalšie. 

Lesnícky význam

Má temporálny typ gradácie. Silné gradácie sa objavujú približne každých 25 - 30 rokov. Často sa premnoží bez predchádzajúcej „výstrahy“. Gradácie obyčajne trvajú jeden až 3 roky. Strata podstatnej časti asimilačných orgánov má pre borovice fatálne následky. Hynutie stromov sa dostavuje najmä v prípade napadnutia mladších jedincov (do 10 rokov).