Pyknidovka beľová Sphaeropsis sapinea

Popis

Huba je vážnym patogénom a spôsobuje odumieranie tohoročných výhonkov. K infekcii ihlíc a výhonkov dochádza na jar pri ich rašení cez dužinatý výhonok v štádiu „sviečok“. Mycélium sa rýchlo šíri a výhonok okrúžkuje ešte skôr, ako sa ihlice stihnú dovyvíjať do plnej dĺžky. Skrátené ihlice sú už v lete svetlo hnedé. Reakcia stromu je produkcia živice vo väčšom množstve. Mycélium prechádza aj na bázu ihlíc a infikuje aj šišky, kde sa tvoria pyknidy. Hlavným hostiteľom je borovica čierna, len zriedkakedy je napadnutá aj borovica lesná.

Čas a spôsob kontroly

Stromy vo vekovom štádiu žrdkovina až kmeňovina, teda od veku, keď sa už môžu vytvárať šišky, ako významný zdroj infekcie.

Kontrolu zdravotného stavu borovice čiernej s určením rozsahu poškodenia týmto ochorením je možné vykonávať počas celého roka. Voľným okom sa kontroluje prítomnosť drobných čiernych pykníd na šupinách šišiek, najmä opadnutých na zemi. Tieto pyknidy sa v menšej miere vyskytujú aj na ihliciach, najmä na ich báze a sú prítomné aj na povrchu kôry tenkých vetiev, čo je však už voľným okom ťažšie viditeľné. Pri narezaní výhonku so skrátenými ihlicami sú podkôrne pletivá odumreté, výhonok častokrát stenčený. Sphaeropsis sapinea sa nakoniec potvrdzuje mikroskopicky podľa prítomnosti spór v pyknidách. Pozornosť je potrebné venovať najmä porastom, ktoré začínajú vytvárať šišky, prípadne aj mladším (od semenáčikov a sadeníc), ktoré rastú v blízkosti dospelých porastov, na ktorých sa už šišky tvoria.

Obrana

Z hľadiska ochrany je potrebné v porastoch udržiavať hygienu. Stromy s poškodením koruny z ¾ a viac je potrebné odstrániť. K ich regenerácii v nasledujúcich rokoch by nemuselo dôjsť a takto oslabené stromy sú naviac vhodným hostiteľom ďalších hmyzích a hubových škodlivých činiteľov. Stromy s menším poškodením koruny nechať v poraste s očakávaním, že v nasledujúcom vegetačnom období zregenerujú. Aby sa znížila vlhkosť vzduchu v poraste je potrebné preventívne znížiť zápoj porastu. Ďalej podľa možností vnášať do porastu listnaté dreviny ako napr. lipa, javor, jaseň, hrab, buk a iné listnáče. Upravuje sa tým jarná vlhkosť vzduchu v poraste a zvyšuje sa rozklad infikovaného materiálu (ihlice, šišky, vetvy).

Chemická ochrana má význam iba v lesných škôlkach, kde sa však toto ochorenie prejavuje len ojedinele. V prípade potreby začať s postrekmi ihlíc a rašiacich výhonkov kontaktnými fungicídmi už od začiatku rašenia púčikov v 2-týždňových intervaloch až do približne konca júla. Do roztoku pridať zmáčadlo, aby sa zvýšila priľnavosť prípravku na ihlice a výhonky.

Opis poškodenia

Ochorenie začína na jar infekciou púčikov, práve sa vyvíjajúcich dužinatých výhonkov a mladých, ešte len vyvíjajúcich sa ihlíc. Hlavné infekčné obdobie trvá približne 3 – 4 týždne, keď výhonky začínajú rašiť z púčikov. Vstupnou bránou infekcie sú mäkké pletivá rozvíjajúcich sa výhonkov a prieduchy, ešte nie úplne vyvinutých ihlíc. Infekcia sa v mladých pletivách rýchlo rozširuje a ešte počas predlžovania sa ihlíc výhonok odumiera a jeho rast, ako aj rast ihlíc sa zastavuje. Nedorastené ihlice strácajú sviežu zelenú farbu a sú žltozelené, sivozelené až slamovo žlté. Pletivá infikovaných výhonkov sú tmavo červenohnedé a sú presiaknuté živicou, ktorá sa hromadí aj na ich povrchu vo forme malých kvapiek. V priebehu leta živica uschýna, čím sa výhonky stávajú tuhé a krehké.

Plodničkami huby sú pyknidy veľkosti približne 0,2 mm. Objavujú sa ako drobné čierne hrbolčeky prerážajúce pokožku bázy zhnednutých ihlíc, na povrchu kôry 2 ročných a starších ročníkov vetiev a na povrchu šupín šišiek aspoň 1 rok starých. Z pykníd sú konídiá uvoľňované do ovzdušia od začiatku jari (začiatok apríla) až do konca jesene (november), a to najmä za pomoci tlaku špliechajúcich dažďových kvapiek. V čase rašenia púčikov a prirastania výhonku môže teda byť v ovzduší dostatočná zásoba spór. Šišky sú infikované na jar počas ich rýchleho rastu v 2 roku ich vývoja. Infekcia šišiek je nevýznamná z hľadiska celkového zdravotného stavu stromu. Význam ich infekcie však značne stúpa z hľadiska epidemiologického, keďže na šiškách sa vytvára veľký počet pykníd, ktoré sú hlavným zdrojom infekcie v nasledujúcom infekčnom období. Častokrát sa silné poškodenia výhonkov pyknidovkou vyskytujú až vo veku stromov, keď už vytvárajú šišky.

Epifytócia je podporovaná vlhkým počasím na jar, čo je priaznivé pre tvorbu konídií v pyknidách, ako aj ich uvoľňovanie, šírenie, depozíciu, klíčenie a infikovanie. Konídie klíčia pri teplote 12 až 36 °C už za niekoľko hodín. Vlhko v priebehu 12 hodín je dostatočné pre vyklíčenie spór a infekciu náchylných pletív. Prvé príznaky sa pri teplom počasí prejavujú už za 3 – 4 dni. Optimálna teplota pre rast a šírenie sa huby je 28 °C.

Lesnícky význam

Odumieranie koncových častí vetiev je roztrúsené po celej korune. Zvyčajne v jednom roku neodumrú všetky prirastajúce výhonky, avšak pri opakujúcich sa silných infekčných tlakoch v priebehu niekoľkých rokov sa koruna prerieďuje a strom môže odumrieť kvôli chýbajúcej asimilačnej ploche a následným infekciám iných húb resp. hmyzích škodcov.