zver zver

Popis

V lesoch rozlišujeme niekoľko hlavných spôsobov poškodenia lesných porastov. V mladých porastoch sa najčastejšie stretávame s odhryzom. Odhryzom sú poškodzované listy, ihličie, púčiky a celé výhonky drevín. Rozlišujeme bočný odhryz a poškodenie vrcholového výhonka, ktorý má významné následky pre rast stromov. Poškodenie odhryzom spôsobené rôznymi druhmi raticovej zveri nie je možné rozlíšiť. Určitou orientačnou pomôckou pre určenie pôvodcu odhryzu pri raticovej zveri je maximálna výška zhrýzania výhonkov. Táto dosahuje pre jednotlivé druhy nasledovné hodnoty: srnec, muflón 1,3 m, jeleň, daniel 1,8 m, los 3,5 m a zubor do 2,0 m. Králik zvyčajne spása vegetáciu do výšky 0,5 m a zajac do 1 m. Vo výškovom rozpätí 0,5 až 1,3 m sa však poškodenie spôsobené rôznymi druhmi môže vyskytovať súčasne. Pri opakovanom silnom odhryze spojenom s poškodením vrcholovej časti, dochádza k výraznému spomaleniu rastu, tvarovému znehodnoteniu alebo aj odumretiu stromu. Opakovane zhrýzané sadenice košatejú, ale po zavedení účinnej ochrany dokážu regenerovať a úspešne odrásť. Pri odrastenejších listnatých drevinách sa vyskytuje lámanie hornej polovice stromov, či už vo vegetačnom alebo zimnom období. K zlomeniu stromu dochádza vtedy, keď zver sťahuje vyššie rastúce konáre alebo terminálny výhon. Los i jeleň si sprístupňujú vyššie konáre tak, že hruďou stlačia strom k zemi, pričom ho často zlomia.

Diviačia zver môže poškodzovať kultúry aj ich vyrývaním pri hľadaní prirodzenej potravy v lesnej pôde a hrabanke.

V starších porastoch sa stretávame najmä s obhryzom a lúpaním. Jedná sa o poškodenie lykovej časti kmeňa stromu, pričom dochádza k prerušovaniu vodivých pletív. Pri silnom poškodení môže dôjsť k úplnému prerušeniu vodivých pletív a k uschnutiu stromu. Rany po obhryze a lúpaní sú často vstupnou bránou pre následnú infekciu hubovými patogénmi. 

Ďalším závažným typom poškodenia je vytĺkanie parožia spôsobované jeleňom, danielom, srncom a losom. Vytĺkanie od srnca postihuje tenké kmienky do 5 cm hrúbky, ale ostatné druhy poškodzujú aj 2 – 4 m vysoké stromy. Sprievodným poškodením pri vytĺkaní je zlomenie kmeňa buď v hornej polovici, ale niekedy aj v dolnej tretine. Po silnom vytlčení stromy uhynú.

Čas a spôsob kontroly

Kontrola škôd spôsobených zverou sa môže vykonávať kedykoľvek v priebehu roku no najlepšie sú identifikovateľné skoro na jar tesne po roztopení snehu a pred vyrastením buriny. Vykonávame ju pochôdzkou. 

Obrana

V integrovanej ochrane lesa proti zveri majú technické metódy dôležité postavenie, pretože sú určené na úplné zabránenie poškodenia stromov alebo ich častí (individuálna ochrana), prípadne celých lesných porastov (plošná ochrana). Tieto metódy nemajú byť hlavnou činnosťou v ochrane lesa proti zveri, ale treba ich aplikovať vtedy, keď pomocou iných preventívnych postupov sa nedá dosiahnuť hospodársky únosná miera poškodenia drevín. Sú tiež finančne veľmi náročné, preto ich použitie vo väčšom meradle nie je možné. Z uvedeného vyplýva, že základom efektívneho znižovania škôd spôsobovaných zverou je poznanie ohrozenia drevín a lesných porastov, ktoré môže slúžiť pre cieľavedomé zameranie ochranárskych opatrení. Pokiaľ poznáme potenciálne ohrozenie drevín a faktory, ktoré ho ovplyvňujú, potom je rozhodnutie o výbere adekvátnej metódy veľmi uľahčené. Týka sa to najmä mladých lesných porastov, pretože ich ohrozenie je v závislosti na celom rade faktorov a okolností veľmi premenlivé. Na rozdiel od iných preventívnych postupov, napr. zlepšovania úživnosti prostredia, účinnosť a ekonomickú efektívnosť technických metód môžeme presne vyčísliť.

Podmienky pre použitie individuálnej ochrany

·      Dreviny silno ohrozené je potrebné chrániť hneď od začiatku obnovy do ukončenia ohrozenia, bez ohľadu na výšku kmeňového stavu prežúvavej zveri a iné lokálne podmienky. Obdobie ohrozenia je pre jednotlivé dreviny a bonity rozdielne. Kým v štádiu zabezpečenej kultúry alebo mladiny sú niektoré dreviny mimo ohrozenia zverou, iné treba aj naďalej dôsledne chrániť, pretože vplyvom opakovaného poškodzovania stratia konkurenčnú schopnosť a následne vypadnú z drevinového zloženia lesného porastu. Týka sa to hlavne pomaly rastúcich drevín, napr. jedle.

·      Dreviny treba chrániť proti odhryzu kým nedosiahnu tieto výšky: smrek 140 cm, jedľa, buk, dub 180 – 200 cm a ostatné listnaté dreviny 200 – 230 cm. Zóna najväčšieho ohrozenia odhryzom je vo výškovom rozpätí 40 – 130 cm.

·      V kultúrach a nárastoch, kde sa jednorázovo prejavil sústredený odhryz vrcholových výhonkov v dôsledku zanedbanej alebo neúčinnej prevencie, treba regenerované sadenice v nasledujúcej jeseni individuálne chrániť proti odhryzu.

·      Kultúry a nárasty cenných listnatých drevín a šľachtených topoľov treba chrániť proti letnému odhryzu asi od polovice mája do začiatku augusta.

·      Smrek a smrekovec v prvých dvoch rokoch po výsadbe zvyčajne netreba chrániť proti zveri. Výnimkou sú miesta, kde už boli v predchádzajúcom zimnom období sústredene zhryzené vrcholové výhonky.

·      V odrastenejších kultúrach smreka (od 3. až 4. roku po výsadbe), nárastoch jedle a listnatých drevín treba chrániť iba vybrané jedince, kvalitné a silné, v poraste rovnomerne rozmiestnené, asi v trojnásobnom počte budúceho cieľového zastúpenia.

·      V ohrozených kultúrach jedle, cenných listnatých drevín, buka, duba a šľachtených topoľov je treba chrániť spočiatku všetky jedince už od prvého roku po výsadbe. V zabezpečených kultúrach sa odporúča pristúpiť k ochrane vybraných jedincov.

·      Novozaložené kultúry ihličnatých drevín, najmä počas šoku z presadenia (prvé dva až tri roky po výsadbe) majú sa chrániť individuálne mechanicky a nie repelentmi aplikovanými postrekom alebo náterom na celú nadzemnú časť. Tenký náter alebo postrek terminálneho výhonka je prípustný. Osobitne sa to týka kultúr v horšom zdravotnom stave (malé púčiky, chloróza, skrátené výhonky a ihličie) lebo repelenty môžu nepriaznivo pôsobiť na fyziológiu sadeníc tým, že čiastočne alebo úplne upchávajú prieduchy.

·      Prostriedky individuálnej ochrany sa odporúča striedať aspoň každé dva roky, aby si zver postupne na ne nezvykla.

Individuálna mechanická ochrana

Na ochranu terminálnych výhonkov alebo celých sadeníc proti odhryzu sa používajú rôzne chránidlá zhotovené z prírodných a umelých materiálov. Na zabránenie prístupu zveri k celým sadeniciam sa v minulosti používali suché konáre po ťažbe. Išlo o prácnu metódu, pri ktorej bolo potrebné vyhľadať v lesnom poraste veľké množstvo konárov a prispôsobiť ich účelu použitia. Okrem toho, zábrany zhotovené z takéhoto materiálu nemali dlhé trvanie. Preto sa v súčasnosti už zvyšky po ťažbe nepoužívajú na ochranu sadeníc.

Z iných prírodných materiálov treba spomenúť kúdeľ a ovčiu vlnu, ktoré sa v jeseni namotávajú na vrcholové výhonky proti zimnému odhryzu. Ich nevýhodou je, že sa na jar zvyčajne musia odstrániť, aby nebránili výškovému rastu sadeníc. Ak sa na výhonku ponechajú, buď zdeformujú terminál alebo po rokoch vrastú do kmeňa a strom úplne znehodnotia. Vlna aj kúdeľ sú lacné a dostupné, ľahko sa na výhonky upevnia, preto pri nižšom tlaku zveri na sadenice je ich použitie odôvodnené.

Terminálne výhonky je tiež možné chrániť mäkkou hliníkovou fóliou, ktorou sa obvinie buď celý letorast alebo len jeho horná tretina. Aj pri tejto metóde platí zásada, že na jar je treba fóliu odstrániť, aby nebránila výškovému rastu.

Chránidlá z plastických hmôt našli v ostatných desaťročiach široké uplatnenie v zahraničí. Majú dve zásadné výhody. Plasty nepodliehajú rýchlemu rozkladu vplyvom teplotných zmien a ultrafialového žiarenia, preto ich možno opakovane použiť viacero rokov za sebou alebo na rôznych lokalitách. Druhou, nezanedbateľnou výhodou je, že po ich upevnení na výhonky ich na jar netreba odstrániť, čo znižuje náklady na realizáciu ochrany. Napriek uvedeným výhodám, plastické chránidlá sa u nás používajú málo, pravdepodobne pre riziko ich odcudzenia a pomerne veľkú prácnosť pri inštalovaní na sadenice.

Jedným z veľmi vhodných plastických materiálov na ochranu stromov je polynet, ktorý sa vyrába vo forme sieťovinových trubíc rôzneho priemeru alebo ako pletivo. Materiál je ohybný, ale zároveň pevný a odolný voči klimatickým vplyvom. Polynetové trubice široké 20 – 30 mm možno použiť na ochranu terminálu ihličnatých sadeníc. Sieťovinu je treba nastrihať na kusy potrebnej dĺžky, ktoré sa potom pomocou aplikačného zariadenia navliekajú na terminálne výhonky. Horný okraj rúrky musí byť presne v úrovni koncových púčikov terminálu, aby nezavadzala pri pučaní a raste nových výhonkov. Aplikačné zariadenie umožňuje hladké a rýchle navlečenie sieťovinovej rúrky. Pri takomto použití, chránič nebráni výškovému rastu, môže sa na sadenici ponechať cez vegetačné obdobie a na jeseň sa presunie na nový výhonok, kde plní ochrannú funkciu cez nasledujúce zimné obdobie. Aby zver rúrky nestrhávala, odporúča sa ich v dolnej časti upevniť viazacím drôtom o jeden z konárov prvého praslena.

Plastická manžeta sa používa na ochranu terminálnych výhonkov ihličnanov proti zimnému odhryzu. Na výhonok sa má pripnúť hneď pod vrcholový púčik koncom leta alebo v jeseni. Na jar ju netreba odstrániť, pretože počas nasledujúceho vegetačného obdobia nebráni výškovému rastu sadenice. V jeseni sa podľa potreby môže použiť na ochranu nového terminálneho púčika. Manžeta sa dá použiť na priemery rôznej hrúbky, je vyrobená z odolného plastického materiálu, ktorý v prírodnom prostredí vydrží až desať rokov.

Špirálový chránič s menším priemerom vyrobený z rozličných plastických materiálov sa používa proti odhryznutiu terminálneho výhonka listnatých aj ihličnatých drevín v zimnom období. Na výhonok sa otáčavým pohybom ľahko navinie a prečnievajúca časť sa odstrihne na potrebnú dĺžku tak, aby vrcholový púčik bol dobre chránený. Chránič je dobre upevnený na výhonku, preto ho zver nemôže strhnúť.

Plastický násuvný chránič alebo „čiapočka“ sa tiež používa proti zimnému odhryzu terminálu ihličnanov. Pri raste nového výhonku chránič zostane na jeho vrchu a posúva sa s ním. Pretože voda môže z neho plynule stekať, pri nízkych teplotách neprimrzne k povrchu výhonku. Tento typ chrániča niekedy zver zo sadeníc stiahne alebo terminál odhryzne pod ním.

Mechanická ochrana celých sadeníc sa v lesníctve používa málo, vzhľadom na vysoké náklady súvisiace so zakúpením materiálu a veľkou prácnosťou pri inštalovaní chránidiel. Na druhej strane, tieto metódy našli uplatnenie pri ochrane drevín proti srnčej zveri a zajacom pozdĺž diaľnic, pri ozeleňovaní ekoduktov, ochrane plodonosných drevín, v ovocných sadoch a v parkovníctve. Pre tento účel sa používajú plastické tubusové chránidlá so štvorcovým alebo okrúhlym prierezom, ako aj plastické a kovové pletivá rôznych rozmerov. Steny plastových chránidiel sú plné alebo perforované. Ich použitie predražuje aj potreba dobrého upevnenia o jeden až dva kolíky, ktoré musia byť riadne zabité do zeme.

Na ochranu celých sadeníc ihličnatých drevín, napr. jedle, smrekovca, tisa sa niekedy používa polynetové pletivo, ktoré je dostupné v šírkach 80, 105, 125 a 150 cm. Pletivo sa odstrihne v potrebnej dĺžke, stočí do valca a spojí viazacím drôtom. Valec, ktorý má priemer 20 až 50 cm a dĺžku v závislosti od typu použitého pletiva (80 – 150 cm) sa nasadí na sadenicu a upevní o jeden alebo dva kolíky zapichnuté v zemi. Výška valca musí výrazne presahovať výšku sadeníc, aby ochranný účinok trval čo najdlhšie. Polynet je stabilný voči ultrafialovému žiareniu, preto zábrany vyrobené z neho na otvorených plochách účinne chránia sadenice 6 – 8 rokov.

Repelenty na ochranu výhonkov

Repelenty nie sú chemicky čisté zlúčeniny, ale zmesi rôznych látok. Zložené sú z jednej alebo viacerých účinných ingrediencií, pomocných látok a inertných minerálnych frakcií. V minulosti sa v lesníctve pre ne zaužíval názov chemická ochrana, čo vyplynulo z toho, že na ich výrobu sa prevažne používali vedľajšie produkty chemickej výroby. Pretože v súčasnosti sa odpudzujúci účinok dosahuje s využitím komponentov neškodných pre živočíchy, rastliny a životné prostredie, pokladáme za správnejšie uprednostniť výraz ochrana repelentmi.

Repelenty určené na ochranu lesných drevín majú mať dlhodobý účinok na zmyslové orgány zveri, teda čuch, chuť a hmat. Zviera pri vyhľadávaní potravy zachytí čuchom nepríjemný pach prípravku. Ak odpudzujúci čuchový efekt zlyhá, pri zahryznutí sa prejaví nepríjemný chuťový vnem, zatiaľ čo hrubozrnné minerálne frakcie bránia plynulému prežutiu potravy, pretože škrípu pod zubami. Prežúvavce sú mimoriadne citlivé na potravu s obsahom tvrdých minerálnych látok, pretože pri jej spásaní dochádza k rýchlejšiemu opotrebovaniu chrupu. Aby sa chrup predčasne nezodral, zviera si vyberá takú potravu, ktorá neobsahuje tvrdé minerálne látky, napr. kremenný piesok. Silné a predčasné opotrebovávanie zubov vedie k zhoršeniu príjmu a prežúvaniu potravy, neskôr aj k podvýžive a v staršom veku môže byť príčinou úhynu zvieraťa.

V ochrane rastlín rozoznávame dve základné skupiny repelentov: kontaktné a zavetrovacie. Prvá a zároveň najznámejšia skupina je určená na ochranu výhonkov, listov, kvetov alebo kôry drevín v lesníctve, ovocinárstve, vinohradníctve a záhradníctve. Kontaktný repelent chráni len tú časť rastliny, na ktorú bol nanesený, pričom pôsobí na zmyslové orgány pôvodcu poškodenia, kombináciou viacerých, už vyššie spomenutých nepríjemných vnemov. Repelentmi možno chrániť kultúry a nárasty proti odhryzu výhonkov v zimnom aj vo vegetačnom období. Niektoré sú určené výlučne na ochranu proti zimnému odhryzu, iné len na ochranu letorastov vo vegetačnom období. Prípravky určené na ochranu proti konkrétnemu typu poškodenia, majú vždy vyššiu účinnosť ako univerzálne pre celoročné použitie. V lesnícky vyspelých štátoch Európy sa používa veľa rôznych typov repelentov, ale ich sortiment sa každoročne natoľko mení, že nie je účelné sa podrobnejšie o nich zmieňovať. U nás sa môžu používať iba repelenty uvedené v zozname autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín, ktorý sa každoročne aktualizuje.

Kontaktné repelenty sa aplikujú náterom, postrekom, fŕkaním alebo namáčaním sadeníc pred výsadbou. Sadenice treba chrániť proti zimnému odhryzu náterom, kultúry a nárasty ihličnatých drevín aj postrekom. Na ochranu listnáčov proti letnému odhryzu sa zásadne používa postrek alebo fŕkanie metličkou, pretože pri nátere by sa zničili nové krehké výhonky. Náterom treba chrániť listnaté a väčšie ihličnaté dreviny od výšky asi 70 cm, postrekom menšie ihličnaté dreviny mimo šoku z presadenia. Záleží tiež na dispozícii pracovných síl, pri ich nedostatku je z hľadiska prácnosti vhodnejší postrek ako náter. Pri postreku je väčšia spotreba prípravku. Potrebný čas na ochranu sadeníc závisí od sponu, prehľadnosti a strmosti terénu, miery zaburinenia plochy, ako aj od použitej aplikačnej technológie. Postrek 1 000 kusov sadeníc z chrbtových alebo pištoľových postrekovačov trvá asi 1,5 h, ale náter gumenou rukavicou až 5 h. 

Na etikete repelentu je vždy uvedené, či je vyrobený priamo na aplikáciu postrekom alebo sa má riediť vodou. Pri riedení treba dodržať pomer prípravku ku vode a spôsob prípravy aplikačnej zmesi. Tesne pred aplikáciou sa má prípravok dôkladne rozmiešať a precediť cez sito s rozmerom oka 1 – 2 mm. Každý repelent je dobré pred postrekom precediť, aby sa z povlakov a zrazenín vytvorených počas skladovania neupchávala tryska. Vhodný typ trysky vytvára postrekový kužeľ a má veľkosť otvoru minimálne 1,5 mm.

Alternatívou postrekovania je fŕkanie prípravku na povrch rastlín metličkou. Metlička s krátkou rúčkou sa namáča do repelentu a potom fŕkaním nanáša na listy a výhonky. Proti postrekovaniu má tento postup nevýhodu v tom, že sa veľmi plytvá repelentom.

Niektoré náterové repelenty možno po rozmiešaní buď priamo nanášať na výhonky alebo až po predchádzajúcom riedení vodou. Pomer prípravku a vody, ako aj postup riedenia je potrebné dodržiavať v zmysle inštrukcií uvedených na etikete. Na nanášanie repelentu sa používajú gumotextilné rukavice, náterové zariadenia alebo kefy špeciálne vyrobené pre tento účel. Používa sa jedna alebo dve kefy, ktoré sú spojené do tvaru klieští. Aplikačné zariadenie (rukavice, kefy) sa do prípravku, ktorý je v prenosnej nádobe namáča takým spôsobom, aby neodkvapkával na zem. Pri použití rukavice sa do prípravku namáčajú tri prsty, nikdy nie celá ruka. Potom sa repelent rozotrie prstami (nie dlaňou) pozdĺž terminálneho výhonka a nanesie sa aj na vrcholový púčik. Niekedy sa natierajú jeden až dva výhonky prvého praslena. Pri použití jednej kefy je potrené mať k dispozícii krátku latku, ktorou sa výhonok pridŕža z jednej strany a kefou sa repelent nanáša z druhej strany. Ak sa použijú dve kefy, výhonok treba zachytiť medzi ne a potiahnutím natrieť repelent na jeho celý povrch.

Namáčanie je ďalším variantom aplikácie repelentu na sadenice, ktoré sú v zimnom stave tesne pred výsadbou. Tento postup sa niekedy používa na zabránenie poškodenia sadeníc alebo ich vytiahnutia zo zeme hneď po výsadbe. Ako sme uviedli vyššie, novozaložené kultúry ihličnatých drevín by sa nemali chrániť repelentmi hneď po výsadbe a v čase šoku z presadenia. Preto namáčanie je vhodnou metódou iba pre listnaté dreviny.

Repelent môže mať náterovú alebo postrekovú konzistenciu a je umiestnený v dostatočne veľkej nádobe, aby sa do nej dala namočiť celá viazanica. Namáča sa horná polovica sadeníc, pričom je potrebné prebytočný prípravok nechať stiecť alebo viazanicu otriasť, aby repelent zbytočne nestekal na zem. Aplikácia sa robí spravidla jeden až dva dni pred výsadbou, aby prípravok mohol dobre uschnúť.

Účinnosť kontaktných repelentov proti poškodzovaniu zverou je stále diskutovaná a niekedy aj spochybňovaná. Krátkodobé pokusy nemôžu hodnoverne preukázať, či určitý repelent sa osvedčil alebo nie. Nejde len o zabránenie vzniku poškodenia, ale aj o pôsobenie prípravku na celkový zdravotný stav drevín. Výsledkom ochrany má byť lesný porast s dostatočným počtom stromov na ďalšie pestovanie a s dobrým zdravotným stavom.

Druhou skupinou repelentov sú zavetrovadlá. Tieto zaraďujeme k plošnej ochrane, pretože účinkujú na väčšiu vzdialenosť od miesta umiestnenia asi do 3 – 10 m. V lesníctve sa zatiaľ používajú v malom rozsahu. Účinok zavetrovadiel sa dosahuje iba nepríjemným pachovým vnemom, ktorý v krátkom čase stráca na intenzite. Preto nosiče so zavetrovadlom je potrebné obnovovať v krátkych časových intervaloch. Zver si tiež pomerne rýchlo zvykne na jeden druh pachu. Z týchto dôvodov majú zavetrovadlá význam predovšetkým na ochranu menších parciel poľnohospodárskych plodín, a ako nespoľahlivá metóda sa tiež používajú na zamedzenie vstupu zveri na cestné komunikácie. Ich účinnosť je problematická, ale možno ju zvýšiť v kombinácii s optickými a zvukovými plašidlami.

Takýto kombinovaný systém rakúskeho výrobcu sme testovali v mladých lesných porastoch duba a smrekovca. Pokiaľ sa pachovým plotom chránila malá plocha, napr. do 0,25 ha a rozstup pachových staničiek okolo plochy nebol väčší ako 3 – 5 m, účinnosť bola dostatočná. Treba zdôrazniť, že odpudivý účinok umocňovala veľká vrtuľa vyrobená z plechu umiestnená v strede plochy na žrdi (malom stožiari) vysokej asi tri metre. Lesklá vrtuľa sa otáčala pôsobením vetra a roznášala pach repelentu, ktorý bol umiestnený v nádobke pod ňou. Okrem toho, otáčajúca sa plechová vrtuľa narážala na povrch pružných lamiel a vydávala rapkavý zvuk. Tento spôsob ochrany spôsoboval zveri tri druhy nepríjemných vnemov, pachový (repelent), zrakový (blýskajúca sa vrtuľa) a sluchový (rapkanie lamiel).

Plošná ochrana oplotením

Medzi mechanické spôsoby ochrany mladých lesných porastov zaraďujeme aj ploty. V lesníctve majú veľký význam, pretože dlhodobo a účinne poskytujú ochranu proti všetkým typom poškodzovania drevín zverou. Z ekologického hľadiska majú nevýhodu v tom, že zveri úplne zabránia vstup do lesných porastov, a tým sa podieľajú na znižovaní úživnosti prostredia. Okrem toho, často narúšajú tradičné prechody zveri, preto v blízkosti oplotenia býva vegetácia viacej poškodená ako inde. Výstavba oplotenia je drahou záležitosťou. Preto je dôležité pred jeho výstavbou dôsledne zvážiť všetky okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre dosiahnutie čo najlepšieho ochranného efektu pri súčasnom vylúčení nepriaznivého vplyvu na zver a jej životné prostredie.

Podmienky pre použitie oplotenia

·      Oplotenie sa odporúča iba v tých mladých porastoch, kde sú na čiastkových obnovovaných plochách v 50 % a vyššom zastúpení veľmi ohrozené dreviny. Osobitne vhodné sú na ochranu jedle, spevňovacích a melioračných drevín, na holinách po vetrovej kalamite, kde umelo obnovené dreviny poškodzuje mráz, ktorý znižuje regeneračnú schopnosť zhryzených sadeníc.

·      Použitie oplotenia je vždy opodstatnené na miestach zimných koncentrácií raticovej zveri a v blízkosti kŕmidiel.

·      Umiestnenie plota v teréne je treba voliť tak, aby nebránil zveri pri používaní tradičných prechodov. Osobitne nevhodné je oplotenie v tvare obdĺžnika, ktoré má dlhšiu stranu situovanú od vrchu po bázu svahu, pretože zver sa zvyčajne pohybuje po vrstevnici.

Konštrukcia oplotenia

Po výbere lokality určenej na výstavbu plota je potrebné rozhodnúť o veľkosti a tvare chránenej plochy. V rovinatých terénoch by minimálna výmera mala dosahovať aspoň 1 ha, vo vrchovitých oblastiach 0,5 ha. Maximálna výmera by nemala presahovať 2 – 3 ha, pri potrebe chránenia väčšej plochy je treba oplotenie rozdeliť tak, aby sa zachovali prechody zveri. Po snehových a vetrových kalamitách menšieho rozsahu, niekedy treba chrániť malé plochy o výmere 0,5 a výnimočne 0,25 ha. Malé ploty sa používajú aj na ochranu obnovných prvkov.

Od tvaru ohradenej plochy závisí dĺžka plotu, čo priamo ovplyvňuje celkové náklady na jeho výstavbu, údržbu a demontáž. Preto optimalizovanie týchto dvoch základných konštrukčných charakteristík treba urobiť veľmi dôsledne s ohľadom na umiestnenie v teréne. Kruhový tvar pokrýva najväčšiu plochu pri najkratšej dĺžke, ale je vhodný len na ochranu malých obnovných prvkov. Optimálny tvar je mnohouholník alebo obdĺžnik s pomerom strán 1 : 3.

Tabuľka 6 Vzťah medzi veľkosťou oplotenej plochy a dĺžkou plota pri štvorcovom a obdĺžnikovom tvare

Odporúčaná výška oplotenia proti jelenej zveri je 180 – 200 cm, vo vrchovitých oblastiach z hornej strany svahu 220 – 250 cm. Proti srnčej a muflónej zveri je minimálna výška 150 cm a proti danielej 170 cm.

Pre výstavbu plota by sa mali používať ohradové drôtené alebo špeciálne uzlové pletivá, v hornej časti spevnené žrďami alebo napínacím drôtom, aby sa dosiahla požadovaná výška. Na trhu je veľa rôznych typov pletív určených na ochranu lesných porastov proti zveri. Sú vyrobené z tenších, ale pevných drôtov. Mnohé z nich sú napriek tomu dosť mäkké, preto sú nevhodné do revírov s výskytom diviačej zveri, ktorá cez ne bez väčších problémov prenikne a vytvorí otvory aj pre iné druhy zveri. Pre zabezpečenie priechodnosti plota pre diviaky, by sa mali do oplotenia zapracovať výkyvné dvierka. Cez takéto dvierka prechádza len diviačia zver, ale iné druhy majú rešpekt pred ich použitím. Pletivo odolné voči diviakom má mať priemer drôtu 2,5 až 3,0 mm, pevnosť v ťahu zvislých drôtov 1 050 – 1 350 N/mm² a vodorovných 1 200 – 1 400 N/mm².

Dolný okraj plota sa musí prispôsobiť tvaru terénu, aby nevznikali vstupné otvory pre zver. Na týchto miestach sa nesmú pripustiť ani 10 – 15 cm medzery medzi pletivom a terénom. Nerovnosti terénu treba vyplniť trvanlivým materiálom (zem, kamene). Vchod do oplotenia sa odporúča rebríkový. Okrem toho je potrebné mať k dispozícii rezervné východy pre vypustenie vniknutej zveri. Oplotenie by malo spoľahlivo chrániť mladý lesný porast 10 – 15 rokov, inak je ekonomicky nevýhodné. Na ochranu jedle je potrebná doba 15 – 20 rokov.

Plot možno zrušiť až vtedy, keď dreviny, ktoré chránil odrástli z dosahu zveri. V predstihu pred zrušením plota alebo skončením jeho ochrannej funkcie, treba zabezpečiť ochranu vybraných jedincov proti obhryzu kôry. Ak sa v oplotení nachádzajú jednotlivé jedle alebo iné dreviny ohrozené odhryzom, treba ich individuálne chrániť.

Dosiahnutie dobrého účinku závisí od výberu správneho typu oplotenia a jeho údržby. Drevené ploty sa v súčasnosti takmer vôbec nepoužívajú, pretože kovové pozinkované pletivá sú bežne dostupné a majú viaceré výhody. S ich využitím možno výstavbu oplotenia mechanizovať, majú lepší ochranný účinok a veľmi dlhú, až 30 ročnú trvanlivosť v lesnom prostredí.

V rastovom štádiu mladiny treba kmene stromov chrániť individuálne mechanicky alebo repelentmi. V rámci lesného porastu individuálne chránime len určitý počet najkvalitnejších a najohrozenejších stromov. Takmer vždy ide o stromy, ktoré majú živé konáre pozdĺž celého kmeňa, čomu musí zodpovedať aj výber vhodnej metódy ochrany. Z mechanických spôsobov sú vhodné zelený a suchý obväz konármi, obmotanie plastickou sieťovinou alebo upevnenie drevených latiek o kmeň pomocou viazacej pásky. Vzhľadom na rýchly hrúbkový rast stromov, mechanické prostriedky ochrany je potrebné asi po troch rokoch znovu previazať a vhodným spôsobom upevniť. Niektoré plastické špirály alebo chránidlá omotané okolo kmeňa sa prispôsobujú hrúbkovému rastu stromu, preto ich nie je potrebné premiestňovať alebo odstraňovať.

Individuálna mechanická ochrana

Obväzovanie ihličnanov zelenými konármi v štádiu mladiny, tzv. zelený obväz, je najčastejším spôsobom mechanickej ochrany ihličnanov, ktorý úplne zabráni prístup zveri ku kmeňom stromov. V smrekových porastoch je to približne vo veku 15 rokov, pri jedli o niečo neskôr. Konáre vybraných stromov sa sklopia nadol rukami alebo pomocou obruče, aby kmeň bol dokonale chránený, potom ich treba obviazať po obvode pozinkovaným drôtom. V závislosti od rôznych faktorov treba hneď po prebierke alebo prečistke selektívne chrániť určitý počet stromov na 1 ha. Trvanie zeleného obväzu je asi 8 – 12 rokov, účinnosť dosahuje 90 %. V mladinách sa suchý obväz kmeňa používa výnimočne.

Inou metódou je ochrana kmeňa dvomi drevenými latkami alebo agátovými palicami. Latky dlhé 1 až 1,5 m treba priložiť z dvoch strán stromu a viazacou páskou alebo pozinkovaným drôtom upevniť o kmeň. Niekedy stačí iba jedna palica, ale dve sú vždy lepšie. Na tejto metóde je veľmi praktické, že latky po dlhšom čase zhnijú a netreba ich z porastu odstraňovať. Vždy je však potrebné odstrániť viazaciu pásku alebo drôt, aby sa pri ďalšom hrúbkovom raste stromu nezarezali do kmeňa. Latky sa často používajú na ochranu duglasky. Agátové palice možno zakúpiť v rôznych dĺžkach.

Chránidlá špirálovitého tvaru vyrobené z rozličných pevných, ale ohybných plastov sú určené proti vytĺkaniu, obhryzu, prípadne aj poškodeniu hlodavcami. Používajú sa hlavne na ihličnaté stromy. Chránidlá dodávané v rôznych dĺžkach majú vždy perforované steny. Špirála sa navinie pomedzi konáre na najohrozenejšiu dolnú časť kmeňa vo výške od 0,5 m do 1,5 – 2 m nad zemou.

Ďalší typ chránidla má tvar rúry, ktorá je vyrobená z tvrdého, ale pružného, perforovaného plastu v rôznych dĺžkach. Po pozdĺžnom rozrezaní sa rúra sama uzavrie na menší obvod, čo umožňuje jej inštalovanie na kmene hrubé do 9 cm. Chránidlá vyrobené z umelých hmôt pretrvávajú v prírode veľmi dlho, preto ich možno použiť aj niekoľkokrát za sebou na rôznych lokalitách.

Repelenty na ochranu kôry juvenilných štádií drevín

Kmene stromov v štádiu mladiny možno chrániť aj repelentmi proti obhryzu, ale nikdy nie prípravkami určenými proti odhryzu, pretože tieto majú na kôre krátkodobý 6 až 7 mesačný účinok. V mladinách by sa repelenty mali zásadne aplikovať postrekom z chrbtových postrekovačov s krátkou násadou okolo 30 cm alebo pištoľovým aplikátorom. Krátka násada umožňuje ľahšie postrekovanie kmeňa pomedzi konáre stromu. Náter štetcom je tiež možný, ale pre veľkú prácnosť nevýhodný. V zahraničí existujú repelenty určené aj proti vytĺkaniu srnčou zverou, ale zatiaľ nie sú registrované na Slovensku.

Opis poškodenia

Pri odhryze dochádza najčastejšie k poškodeniu terminálneho výhonku, prípadne aj k poškodeniu bočných vetiev. Dôsledkom je spomalenie výškového rastu stromov. Pri opakovanom odhryze vznikajú zakrpatené, zdeformované, prípadne kríkovité tvary stromov.

Obhryzom zver poškodzuje staršie stromy zväčša od štádia mladiny. Obhryzom vytvára zver rany na kmeni pričom sú často viditeľné stopy zubov. Ak je obhryz silný môže dôjsť k uschnutiu stromu. Pri slabšom poškodení sú stromy náchylnejšie na následné poškodenie hubovými patogénmi. Obhryz môže významne ovplyvniť kvalitu drevnej hmoty.

 Lúpanie je podobné obhryzu no vzniká tak, že zver zubani chytí časť kôry a potiahnutím odtrhne dlhší pás.

Vytĺkanie spôsobuje výhradne parohatá zver, ktorá sa búchaním a odieraním parožia o stromčeky zbavuje lyka na paroží. Stromčeky sú po vytĺkani často natoľko polámané a odreté, že zväčša vyschnú.

Lesnícky význam

V ohrození drevín odhryzom sú veľké medzidruhové rozdiely. Niektoré sú zverou veľmi vyhľadávané, iné sú poškodzované menej. Ihličnaté dreviny sú poškodzované menej ako listnaté, prevažne v zime, kým listnaté v priebehu celého roka s väčšími alebo menšími prestávkami. Mimoriadne poškodzované sú cenné listnáče, lipy, duby a topole. Intenzita poškodenia toho istého druhu dreviny tiež závisí od mnohých ďalších faktorov a okolností. Patria sem, napr. miera zazverenia revíru, vek – výška sadeníc, vegetačná stupňovitosť, zastúpenie a zakmenenie. Intenzita odhryzu je najväčšia vo výškovom rozpätí 40 – 130 cm. Ak je drevina v malom zastúpení do 20 – 30 %, platí pre ňu vyšší stupeň ohrozenia. Veľmi dôležitým faktorom je druh obnovy a hospodársky spôsob. Ihličnaté dreviny z prirodzeného zmladenia sú mnohonásobne menej poškodzované, ako z umelej obnovy. Obnova pod materským porastom, či už prirodzená alebo umelá je oveľa menej poškodzovaná, ako na jeho okraji alebo na rúbanisku. Poškodenie odhryzom sa vyskytuje na celom území štátu, v oblastiach s výskytom viacerých druhov zveri a pri ich vyššej populačnej hustote, treba rátať s najvyšším možným ohrozením.

V kultúrach a mladinách, ktoré prekročili výšku 1,5 – 2 m, kde už nehrozí poškodenie odhryzom, treba zavčasu zabezpečiť ochranu kmeňov proti obhryzu alebo vytĺkaniu (jeleň, daniel, srnec). V rastovom štádiu mladiny sú vystavené riziku poškodenia dreviny preferované na obhryz s hladkou kôru, voľným priestorom medzi praslenmi (ihličnany) a dostatočne hrubým kmeňom, ktorý sa pri ohrýzaní nezohýna. Do tejto skupiny drevín patrí jedľa, borovica, smrekovec, introdukované ihličnany, cenné listnáče, najmä jasene a bresty. Zver začína obhrýzať kôru smreka zvyčajne po prvých výchovných zásahoch (prečistky, prebierky), a to najmä vtedy, keď dolná časť kmeňa je už očistená od konárov. Včasná ochrana kmeňov je osobitne dôležitá v starých nefunkčných oploteniach, pretože tu zver môže zmariť mnohoročné pestovateľské úsilie zamerané na dosiahnutie požadovaného zastúpenia drevín. Ak sa vnútri starého oplotenia vyskytujú dreviny ohrozené obhryzom, treba zvážiť možnosť predĺženia životnosti plota alebo zavedenie individuálnej ochrany.