Šošovičkovec ihličnanový Phacidium coniferarum

Popis

Ide o slabého patogéna, ktorý k vzniku infekcie potrebuje poranenie kôry. Infekcia môže vzniknúť v čase zníženej obranyschopnosti stromu a to najmä mimo vegetačného obdobia. Pohlavné štádium huby vytvára čiaškovité plodnice typu apotécia, v prírodných podmienkach je však veľmi zriedkavé. Nepohlavné štádium huby Phomopsis pseudotsugae vytvára čierne hruškovité pyknidy 0,3 mm.

Čas a spôsob kontroly

Príznaky infekcie sa prejavia už na začiatku vegetačnej doby, t.j. od konca marca až začiatku apríla. Kontroluje sa sčervenanie koruny, čo však môže byť príznakom aj mechanického poškodenia koruny, vetiev, alebo napadnutia podkôrnym hmyzom.

Obrana

U stromov s poškodením koruny do 50 % napadnuté vetvy a časti kmeňa orezať a asanovať ich, najlepšie spálením. Pri poškodení koruny nad 50 % je potrebné spíliť celé stromy a asanovať ich spálením.

Opis poškodenia

K infekcii dochádza koncom leta až začiatkom zimy, počas teplých zimných dní aj v zime. Príznaky infekcie sa začínajú prejavovať od skorej jari. Ihlice nad okrúžkovaným miestom nemajú v jari prísun vody, avšak transpiráciou uvoľnia vodu z ihlíc, ktoré dostanú hnedočervenú farbu. Infekcia sa môže rozšíriť aj z vetvy na hlavný kmeň, čo je zrejmé z toho, že v strede nekrózy na kmeni je časť bývalej vetvičky, alebo hrubšej vetvy. V lete a v jeseni, počas vlhkých a daždivých dní sa z pykníd uvoľňujú konídie v pokrútených cvernovitých útvaroch sivej farby dlhých cca 1 – 3 mm, ide o tzv. úponky (anglicky tendrils). Za sucha tieto cverny opadávajú, drvia sa na menšie časti a vzdušnými prúdmi dostávajú na vetvy a kmene, kde v prípade poranenia kôry vyklíčené spóry preniknú do pletív kôry.

Lesnícky význam

U mladých stromov a na vetvách dochádza po infekcii kôry k okrúžkovaniu a časť kmeňa a vetvy nad miestom okrúžkovania odumiera. Prejavuje sa to zhnednutím až sčervenaním ihlíc celých vetiev a koruny. U starších stromov sa vytvárajú kruhovité až elipsovité nekrózy kôry, ktoré sa môžu spájať a zväčšovať poškodenie kôry. V priebehu vegetačnej doby nepoškodená časť pletiva kôry zväčšuje hrúbkový prírastok, odumretá je zasa vpadnutá, vetvy stenčené. Medzi zdravou a infikovanou časťou kôry je zreteľný rozdiel vo farbe kôry ako aj v tom, že odumretá časť kôry je vpadnutá.

Silno napadnuté stromy odumierajú, pri poškodení koruny do 50 % strom môže prežiť, avšak je silno náchylný na naletenie podkôrnych druhov hmyzu, alebo na infekciu podpňovkou Armillaria sp. Stromy, ktoré infekciu prežijú, majú v ďalších rokoch fajkovitý rast hlavného kmeňa a celkovo deformovanú korunu.