Podpňovka smreková Armillaria ostoyae

Popis

Infekcia môže vzniknúť dvojakým spôsobom: cez kontakt koreňov hostiteľa s rhizomorfami patogéna, alebo kontaktom s inými infikovanými koreňmi. Spóry podpňoviek najčastejšie klíčia na odumretej kôre, alebo opadnutom ihličí.  Mycélium spôsobuje bielu hnilobu dreva, ktorá sa môže lúčovito šíriť do jadrového dreva. Medzi hnijúcim a zdravým drevom sa vytvára čierna pseudosklerózna vrstva, dobre viditeľná na priečnom reze. Pri šírení sa syrócia pod kôrou strom produkuje nadmerné množstvo živice, ktorá vyteká na povrch. Pri šírení sa hniloby cez beľové drevo smerom ku kambiu, môžu vznikať hrče a vnútorné rakoviny, resp. fľaškovitý tvar kmeňa. Stromy odumierajú v skupinách

Čas a spôsob kontroly

V priebehu celého roka sa medzi kôrou a drevom na päte kmeňa kontroluje prítomnosť bieleho vejárovitého syrócia. V pokročilejšom štádiu napadnutia sa pod kôrou a v pôde vyskytujú čierne povrazovité rhizomorfy a v okolí napadnutých stromov sú prítomné plodnice (september – november).

Obrana

V porastoch so zvýšeným výskytom koreňových hnilôb spôsobených druhmi rodu Armillaria (počet infikovaných pňov 50 % a viac) v nižších nadmorských výškach resp. na stanovištiach, kde smrek prirodzene nedominuje, je najvhodnejším preventívnym opatrením zmena drevinovej skladby.

Pri zakladaní nových porastov sa odporúča:

·      Podporovať prirodzené zmladenie, umožňujúce priamu selekciu jedincov vhodných pre miestne podmienky prostredia.

·      Pri umelej obnove smrekových porastov v rizikových lokalitách je nutné klásť dôraz na zalesňovanie potomstvom vitálnych jedincov miestneho pôvodu, ktorých strestolerancia sa prejavuje priamo v oblastiach zasiahnutých chradnutím.

·      Aby sa minimalizovali poškodenia koreňového systému, a tým i riziko následnej infekcie, dôsledne dbať na kvalitu sadbového materiálu a zalesňovacích prác. Používať menšie sadenice, semenáčiky alebo dokonca mikrovýsevy tak, aby sa minimalizovali poškodenia koreňového systému

·      V prípade umelej obnovy je potrebná voľba redšieho sponu výsadby a vysádzanie sadeníc, v relatívne bezpečnej vzdialenosti minimálne 2 – 5 m od infikovaných pňov tej istej hostiteľskej dreviny.

·      Obmedzenie intenzity výchovných zásahov v porastoch – je dôležité aj kvôli obmedzeniu infekcie cez rany a rezné plochy na čerstvých pňoch.

·      Pri ťažbách cez vegetačnú sezónu na pne systematicky aplikovať chemické alebo biologické prípravky na ochranu proti ich osídleniu parazitickým drevokaznými hubami.

·      Dodržiavať porastovú hygienu a včasne spracovávať jedince napadnuté drevokaznými hubami a podkôrnym hmyzom.

Opis poškodenia

Charakteristika symptómov poškodenia drevín druhmi rodu Armillaria sa vzťahuje predovšetkým na post infekčnú a pokročilú fázu choroby pomocou makroskopických znakov – spomalenie rastu dreviny, prejavujúce sa v zmenšenom výškovom aj hrúbkovom prírastku, prefarbenie a odumieranie ihlíc, listov  a výhonov, ronenie živice ,alebo miazgotok v územkovej časti pňa. Plodnice na báze kmeňov. Príznaky sa ale nemusia prejavovať u všetkých drevín napadnutých podpňovkou. Viditeľné sa symptómy poškodenia dajú pozorovať na približne 60 % infikovaných jedincov. 

Prejavy infekcie na listnatých drevinách sú rozdielne a špecifické pre rôzne druhy podpňoviek. K rozšíreniu bazálnej časti kmeňa v dôsledku infekcie podpňovkou, ako u ihličnanov nedochádza. Na infikovaných stromoch ale môžeme po odlúpení kôry pozorovať biele syrócia alebo čiernohnedé rhizomorfy.

Lesnícky význam

Podpňovky dlhodobo prežívajú v lesných ekosystémoch aj vďaka širokému okruhu hostiteľov. Úspešne môžu prežiť na drevných zbytkoch a čakať na príležitosť osídliť nový „substrát“ buď ako saprofyt, alebo primárny patogén. Zjednodušene možno interakcie medzi podpňovkami a ich hostiteľmi prezentovať tak, že A. mellea, A. gallica a A. tabescens uprednostňujú ako hostiteľa hlavne listnaté dreviny, zatiaľ čo A. ostoyae, A. cepistipes a A. borealis uprednostňujú ihličnany. Nemožno opomenúť to, že žiadny druh podpňoviek nemá prísne špecifikovaného hostiteľa a môže úspešne osídliť tak ihličnaté ako aj listnaté dreviny. Primárne infikujú aj koreňový systém jedle, duba a buka, ale nespôsobujú vážnejšie poškodenie.