Hlivka šarlátová Neonectria coccinea

Popis

Najvážnejším ochorením bukov je nekrotické ochorenie kôry, známe aj pod názvom rakovina bukov. Pôvodcom sú huby Neonectria coccinea  (Pers.: Fr.) Rossman & Samuels, Neonectria galligena Bres. a Neonectria ditissima Tul. & C. Tul. s konídiálnym štádiom Cylindrocarpon sp. Dôležitou podmienkou vzniku ochorenia je poranenie kôry vzniknuté, napr. pri prebierkách, ťažbe, zverou, cicajúcim červcom bukovým (Cryptococcus fagi Bear) na kôre, padajúcimi kameňmi, otieraním vetiev, atď. Stromy sú najnáchylnejšie na vznik infekcie v jeseni a v zime. Zatieraním čerstvých poranení (ešte v deň ich vzniku) vzniknutých pri ťažbe a prebierkách môže lesník tomuto ochoreniu čiastočne predchádzať.

Čas a spôsob kontroly

Najviac sú postihované mladé husté porasty. Predispozíciou sú nevhodné stanovištné podmienky, kde dochádza k vzniku mikroskopických alebo makroskopických rán na kôre, t.j. mikroskopické mrazové trhliny, úpal, poškodenie pri ťažbe, rany po odieraní susedných vetiev, ktoré sú potom vstupnými bránami vzniku infekcie, poranenia kameňmi padajúcimi zo strmých svahov ochranných lesov. U nás sa ochorenie objavuje plošne v bučinách v nadmorských výškach 600 – 800 m, ale najsilnejšie v okolí Prievidze v Strážovských vrchoch.

Priebežne sa kontroluje výskyt nekróz kôry a rakovinových zdurenín kmeňov a vetiev hlavne mladín až žrďovín. Potvrdenie biotického pôvodu rakovinových rán je nájdenie drobných červených plodníc húb Nectria na kôre.

Obrana

Dodržiavanie hygieny porastov, čím sa odstraňuje zdroj infekcie a substrát pre saprofytickú fázu vývoja huby. Vhodné je tiež udržiavať vhodnú hustotu porastov (v prerezávkach a prebierkach zasahovať radšej viackrát menej intenzívne) a zamedziť tak vzniku úpalov a stresov. Odstraňovať a páliť rakovinou napadnuté vetvy, príp. celé rastliny. Udržiavať populáciu zveri na úrovni normovaných stavov. Zvyšovať druhovú pestrosť drevín.

Opis poškodenia

Vstupnou bránou infekcie je poranenie kôry rôzneho pôvodu, napr. poškodenie kôry mrazom, oderom kôry padajúcim stromom, oderom vetiev, krúpami, pri ťažbovej a pestovateľskej činnosti, vytĺkaním parožia, atď. K infekcii kôry dochádza askospórami, ktoré sa tvoria až na odumretých častiach stromu pri teplotách okolo 15 °C a teda od jesene do jari ako aj makrokonídiami, ktoré sa tvoria počas celého roka. Mikrokonídie infikovať pletivá kôry nedokážu, slúžia len na prežívanie patogéna na povrchu kôry saprofyticky. Pletivá kôry buka sú však kolonizované až infekciami vzniknutými v jeseni, teda v čase, keď strom už nedokáže vytvárať obranné látky a aktívne sa brániť prenikaniu patogéna do kôry a dreva. V nasledujúcom roku sa strom bráni vzniknutej nekróze kôry a kambia, a tak z okrajov poškodenia kalusuje vzniknuté odumretie. To sa deje do konca leta, avšak potom patogén pokračuje v nekrotizácii pletív. Tak vznikajú rakovinové rany nepravidelného tvaru až hniloby dreva. 

Neonectria coccinea (syn. Nectria coccinea) – jednotlivé pohlavné plodničky (peritéciá) sú 0,2 – 0,4 mm veľké, cibuľkovitého tvaru, oranžové až tmavo červené. Plodničky sa vytvárajú až na odumretej kôre. Väčšinou sú v zhlukoch nakopené 5 až 30 plodničiek, sú žiarivo červené, neskôr tmavnú. V plodničkách sa vytvárajú vrecká, v nich po 8 hyalínnych až bledo hnedých askospór. Nepohlavným štádiom huby je Cylindrocarpon candidum – cez papierovo tenkú pokožku prepukujú 1 – 2 mm široké krátkotrvajúce biele sporodochiá, podobne až na odumretej kôre, avšak menej časté, resp. slabo rozpoznateľné. Nepohlavné štádium sa podobá na biele voskovité hrudky červca Cryptococcus fagi.

Lesnícky význam

Na mladých vetvách a výhonkoch s tenkou kôrou je prvým príznakom zmena farby kôry v tvare elipsy z červenohnedej na čiernu. Ak je nekrózou poškodené i kambium, drevo na tomto mieste neprirastá, čo sa prejavuje vpadnutím kôry. Strom sa snaží ranu zakalusovať z okolia, čo spôsobuje, že mŕtva, nepružná kôra pozdĺžne puká. Takáto trhlina v kôre je prvým viditeľným príznakom ochorenia u starších stromov s hrubšou kôrou. Huby môžu infikovať i novovytvárané kalusové pletivo, nekrotizovať ho a nekrotickú ranu zväčšovať. Niekoľkoročným opakovaním tvorby nového kalusu sa stávajú nádory a zdureniny stále viditeľnejšie. Odumretá kôra postupne odstáva od kmeňa a opadáva, čím sa zväčšuje vstupná brána pre infikovanie dreva drevokaznými hubami. Na odumretých vetvách sa po niekoľkých rokoch začínajú v zhlukoch tvoriť malé, cca 0,2 – 0,3 mm veľké červené plodničky. Z nich sa uvoľňujú askospóry, ktoré sú zdrojom infekcie ešte zdravých kmeňov a vetiev.

Keďže v mieste infekcie strom neprirastá, a okolo miesta nekrózy kôry dochádza k bujneniu kalusového pletiva, strom stráca kruhový pôdorys a výrazne sa deformuje čím stráca na ekonomickej hodnote. Taktiež kvôli obmedzenému prietoku vzostupného (vody v xyléme) a zostupného prúdu (živiny, asimiláty z koruny do koreňov) dochádza aj k zníženým prírastkom a spomaleniu rastu napadnutého stromu. Po niekoľkých rokoch dochádza k infekcii takejto rany drevokaznými hubami a k hnilobe dreva a často vplyvom vetra aj k zlámaniu takéhoto stromu. Ochorenie takto znehodnocuje pestovateľskú činnosť lesného hospodára.