Obrana
Pri vykonávaní ochranných a obranných opatrení je potrebné sa riadiť normou STN 48 2711 Ochrana lesa proti hlavným druhom podkôrneho hmyzu na ihličnatých drevinách, ktorá bola novelizovaná v roku 2012. Prvoradou podmienkou úspešnej obrany pred lykožrútom smrekovým je dôsledné dodržiavanie porastovej hygieny. V prípade vzniku vetrovej alebo snehovej kalamity je potrebné ju čo najskôr spracovať. Pri plánovaní obranných opatrení sa vychádza z aktuálneho stavu populácie lykožrúta smrekového.
Rozlišujeme tri základné stavy populácie:
a) základný stav – stav populácie, pri ktorom objem aktívneho lykožrútového dreva nepresiahol v predchádzajúcom roku v priemere 1 m3 na 5 ha plochy smrekového porastu staršieho ako 60 rokov, so zastúpením smreka nad 20% a nedochádza k vytváraniu ohnísk žeru.
b) zvýšený stav – početný stav populácie lykožrúta, upozorňujúci na možnosť premnoženia, spravidla dochádza k vytvoreniu ohnísk žeru.
c) kalamitný stav – početný stav populácie lykožrúta, pri ktorom dochádza k rozsiahlym poškodeniam majúcim za následok hospodárske a iné straty.
Pri základnom stave sa populácia lykožrúta smrekového kontroluje pochôdzkami. Tie vykonávajú lesníci alebo podkôrnikoví pozorovatelia, ktorých prvoradou úlohou má byť pravidelné vyhľadávanie aktívnych chrobačiarov, ich značenie, evidencia a nahlasovanie. Následne sa musí zabezpečiť ich včasné spracovanie (asanácia).
Asanácia chrobačiarov
Mechanická asanácia spočíva predovšetkým v odkôrnení kmeňa stromu. To môže byť vykonané buď ručne lupákmi alebo rôznymi adaptérmi na motorovú pílu, odkôrňovacím strojom v poraste alebo na manipulačnom sklade. Ručné odkôrňovanie pomocou lupákov by sa malo vykonávať najneskôr v štádiu larvy, pretože v neskorších štádiách vývinu je lykožrút smrekový schopný dospieť aj v malom kúsku kôry alebo na inom strome. Pri strojovom odkôrňovaní to až také dôležité nie je, pretože dochádza mechanicky takmer k stopercentnému zničeniu chrobáka. K ďalším veľmi účinným metódam patrí štiepkovanie a pálenie. Mechanická asanácia prináša najlepšie výsledky.
Chemická asanácia spočíva v aplikácii chemických prípravkov na napadnutý kmeň stromu. Účinnosť tejto metódy je významne závislá od pokrytia kmeňa insekticídnym roztokom. Najlepším a najefektívnejším spôsobom je aplikácia prípravku ručným postrekovačom, ktorým dosiahneme najlepšie pokrytie. Naproti tomu je aplikácia prípravkov letecky alebo pozemne plošne proti lykožrútovi smrekovému len veľmi málo účinná. Chemická asanácia nie je nikdy 100 %-ná. Prípravky by sa mali aplikovať na naletené kmene tesne pred vyletením novej generácie. V prípade ošetrenia nenaleteného kmeňa (napr. otrávený lapák) tesne pred jeho naletením. Na kontrolu pokrytia je vhodné do postrekovej zmesi primiešať farbivo (napr. Scolycid). Používať sa smú len prípravky, ktoré sú u nás autorizované (registrované) a zapísané v „Zozname autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín a prípravkov na ochranu rastlín povolených na paralelný obchod“.
Lapáky
Lapáky sa pripravujú vždy v dostatočnom predstihu pred očakávaným rojením lykožrúta smrekového. V priebehu roku ich pripravujeme podľa potreby v dvoch až troch sériách. Lapáky I. série slúžia na odchyt prezimujúcich imág a pripravujú sa skoro na jar, prípadne pred začiatkom zimy. Ako lapák prvej série je možné využiť aj stromy vyvrátené v priebehu zimy. Umiestňujú sa na okrajoch porastov tak, že 2/3 sa umiestnia na výslnie a 1/3 do polotieňa. Lapáky II., prípadne III. série slúžia na odchyt ďalších generácií chrobákov. Pripravujú sa najneskôr jeden týždeň pred predpokladaným rojením novej generácie a ukladajú sa do polotieňa. Lapáky je potrebné pravidelne kontrolovať (7 – 14 dňové intervaly) až do ich asanácie. O lapákoch sa vedie evidencia, kde sa zaznamenáva číslo a séria lapáku, miesto a dátum položenia, dátum kontroly, stupeň napadnutia so stupňom vývoja a dátum asanácie. Súčasne s lapákmi sa kontroluje aj prípadný nálet lykožrúta na najbližšie stojace stromy. Nevýhodou prípravy lapákov je znižovanie počtu stromov v porastoch, nebezpečenstvo vyletenia chrobákov pri neskorej asanácii, prácnosť pri ich príprave a asanácii a tiež obmedzená kapacita odchytu. Naproti tomu ako výhodu je možné vnímať ich nízku finančnú nákladnosť, po asanácii je možné drevnú hmotu ďalej spracovať, vysoká spoľahlivosť (v zásade nulová poruchovosť) a ich schopnosť odchytávať aj iné druhy škodcov. Nepopierateľnou výhodou je aj ich vysoká účinnosť. Je známe, že účinnosť feromónových lapačov klesá ak sa v blízkosti nachádza nespracovaná drevná hmota vhodná na vývin. Prirodzené atraktanty takejto hmoty lykožrút smrekový uprednostní pred feromónovým odparníkom. Klasický lapák sa vyznačuje práve týmito prirodzenými atraktantmi. Ďalšou výhodou je aj ich bezproblémové umiestnenie vo vnútri porastov. Lapáky je možné použiť ako klasické alebo ako otrávené. Otrávené lapáky sú pred rojením ošetrené insekticídnym prípravkom. Tieto lapáky je však potrebné navnadiť feromónovým odparníkom (prípadne aj dvomi), pretože insekticídy majú čiastočný repelentný účinok. Tým sa rieši problém obmedzenej kapacity, avšak neodporúča sa takýto lapák umiestniť priamo do porastu.Po využití lapákov je potrebné ich vhodným spôsobom asanovať a pristupovať k nim rovnako ako k aktívnym chrobačiarom.
Pri zvýšenom až kalamitnom stave je potrebné inštalovať odchytové zariadenia (napr. lapače alebo lapáky) v porastoch starších ako 60 rokov. V prípade kalamitného premnoženia treba tieto zariadenia inštalovať aj v porastoch mladších so zastúpením smreka minimálne 20 %. V prípade, keď sú chrobačiare roztrúsené po celom poraste sa ako ohnisko chápu stromy na ploche 1ha. Pri základnom a zvýšenom stave sa počet odchytových zariadení stanovuje pre každé ohnisko zvlášť podľa kalamitného základu, kde sa použije jedno odchytové zariadenie na každých 10 m3 včas spracovaného aktívneho lykožrútového dreva. K tomuto počtu sa odporúča inštalovať jedno odchytové zariadenie na každý čiastočne alebo úplne opustený chrobačiar. Za kalamitný základ považujeme objem dreva napadnutý lykožrútom spracovaný za obdobie od 1. 8. do 31. 3. Pri kalamitnom stave sa počty odchytových zariadení stanovujú individuálne.
Pri stanovení počtu odchytových zariadení na letné rojenie sa vychádza zo stupňa odchytu v jarnom rojení:
a) slabý stupeň – odchytové zariadenia sa môžu umiestniť do inej lokality,
b) stredný stupeň – počet odchytových zariadení môže zostať nezmenený,
c) silný stupeň – počet odchytových zariadení sa odporúča zvýšiť.
Feromónové lapače
Feromónové lapače je možné okrem monitorovania využívať aj ako jednu z obranných metód. Ich výhodou je teoreticky neobmedzená kapacita odchytu, na ich prevádzku netreba spiľovať zdravé stromy, pomerne vysoká účinnosť a pri ich zabudnutí nehrozí vyrojenie chrobákov. Za nevýhody lapačov môžeme považovať ich finančnú nákladnosť, nutnosť pravidelných kontrol a ich údržby (oprava poškodených častí, vylievanie vody zo zberných nádob, čistenie odtokových sít a pod.), prácnosť pri inštalácii alebo potreba priestorov na ich uskladnenie. Vážnym nedostatkom je ich častá poruchovosť. Hlavne poškodenie zbernej nádoby môže mať úplne opačný efekt a jedince, ktoré uniknú z lapača, môžu vytvoriť v jeho blízkosti chrobačiare. Nevýhodou feromónových lapačov sú aj limity pri ich umiestňovaní. Feromónové lapače nesmú byť inštalované priamo v poraste, ale minimálne 10 m od najbližšieho živého stromu vhodného na napadnutie. Pre zachovanie účinnosti sa však odporúča inštalovať ich maximálne 25 m od porastovej steny. Nesmú byť prekryté burinou počas celej doby odchytu. Lapač je nutné inštalovať na pevný a stabilný stojan, aby sa predišlo jeho vyvráteniu a poškodeniu. Do lapačov sa neodporúča umiestňovať naraz viac odparníkov na viac druhov škodcov. Pre zvýšenie odchytu je možné inštalovať feromónové lapače do trojíc (alebo hviezdic – podľa konštrukčného typu lapača). V takom prípade sa do troch spojených lapačov umiestňuje len jeden feromónový odparník. Najúčinnejším spôsobom využitia feromónových lapačov ako obrannej metódy je ich umiestňovanie do bariér pozdĺž porastových stien. Jedná sa o rozostavenie viacerých lapačov pozdĺž porastovej steny tak, aby rozstupy medzi nimi boli približne 12 – 15 m. Lapače je potrebné pravidelne kontrolovať, a to v intervale 7 – 14 dní a o ich umiestnení a odchytoch sa vedie evidencia, kde sa uvádza číslo lapača, miesto inštalácie, typ lapača, typ odparníka, dátum vyvesenia odparníka a dátumy vykonaných kontrol, počet odchytených chrobákov a stupeň odchytu za rojenie. Pracovníci LOS momentálne testujú rôzne typy lapačov s hlavným cieľom čo najvyššieho odchytu na jedno lapacie zariadenie a jeden odparník.
Švédska metóda
V praxi je možné pri ochrane lesa využívať aj takzvanú švédsku metódu. Jej podstata spočíva v umiestnení feromónových odparníkov priamo na stromy na porastovej stene, ktorú plánujeme vyťažiť. Vzdialenosť medzi navnadenými stromami je 10 až 20 metrov. Tým sa skoncentruje nálet jedincov lykožrúta smrekového na túto porastovú stenu a vytvorí sa tak ohnisko. Zhruba po 10 až 20 dňoch, keď dôjde k náletu na stromy, sa feromónové odparníky prevesia na ďalší rad stromov. Naletenú porastovú stenu je následne potrebné zrúbať v čase výskytu lariev a chrobačiare asanovať. Celý cyklus sa opakuje. Najvhodnejšie je uplatnenie tejto metódy v období masového jarného rojenia. Táto metóda je veľmi účinná, avšak náročná na plánovanie a načasovanie, pretože pri neskorom spracovaní by mohlo dôjsť k výraznejšiemu zhoršeniu zdravotného stavu okolitých porastov. Pri spracovávaní rozsiahlych vetrových či snehových polomov možno vyvesením feromónových odparníkov do prístupných častí polomov usmerniť nálet lykožrúta smrekového tak, aby nedošlo k jeho rozptylu po celej ploche polomu. Naletenú hmotu je nutné spracovať alebo asanovať pred vyletením.
Repelenty
V posledných rokoch sa pracuje na výskume možností využívania repelentov v ochrane lesa pred lykožrútom smrekovým. Repelenty sa umiestňujú priamo na stromy na porastovú stenu a pozdĺž steny sa inštaluje bariéra feromónových lapačov. Repelenty by tak mali odpudzovať letiace jedince od stojacich stromov a tie by sa mali chytať do pripravených feromónových lapačov. Stále sa však pracuje na vhodnom zložení repelentov tak, aby ich účinnosť bola čo najvyššia.
Siete napustené insekticídom
V spolupráci s vybranými subjektmi sme v predchádzajúcich rokoch experimentálne skúšali možnosti využitia sietí napustených insekticídnym prípravkom v ochrane lesa. Takéto siete sa využívajú v tropických krajinách proti hmyzu ako ochrany na oknách a podobne. Ich výhodou je možnosť oprania a dlhotrvajúca účinnosť. Siete boli skúšané pri zakrývaní drevnej hmoty na skladoch a zbytkov po ťažbe s predbežne dobrými výsledkami. Zatiaľ je možnosť ich distribúcie a predaja na Slovensku otázna. Podľa predbežných výsledkov je sieť účinná v terénnych podmienkach 6 mesiacov.
Biologický boj
Čoraz častejšie sa diskutuje o možnostiach využitia entomopatogénnych húb, baktérií alebo vírusov v ochrane lesa. Výskumy zamerané na biologickú ochranu prebiehajú aj vo vzťahu k lykožrútovi smrekovému. K najznámejším u nás patrí výskum využitia prípravkov na báze entomopatogénnej huby Beauveria bassiana. Aj keď sú tieto prípravky v laboratórnych podmienkach účinné, ich použitie v lesníckej praxi je problematické. Dôvodom sú najmä ťažkosti s prežívaním aktívnych spór v terénnych podmienkach a efektívnym prenosom prípravku do populácie lykožrúta smrekového.
