Hrebenárka Diprion similis Diprion similis

Popis

Dospelé hrebenárky sú malé osičky veľkosti 7 – 8 mm. Samčeky majú nápadné hrebeňovité tykadlá. Samička kladie vajíčka  na ihlice v radoch v počte 5 – 20 ks. Po prezimovaní sa dospelé hrebenárky roja koncom apríla až začiatkom mája. Larvy sú pestré a kuklia sa v kokónoch vo vetvách. Druhé rojenie prebieha začiatkom júla. Pahúsenice sa liahnu v polovici júla a končia vývoj v polovici augusta. Kukla sa v pôde, kde prezimujú.

Čas a spôsob kontroly

Kontroly sa vykonávajú v jesenných mesiacoch, v októbri alebo v novembri (do zamrznutia pôdy) a potom v predjarí. Kontrolujú sa prezimujúce rojivce ktoré sú v kokónoch v pôde. Kokóny sa nachádzajú prevažne v hrabanke v hĺbke do cca 15 cm pričom sa sústreďujú najmä v okolí kmeňa napadnutých stromov. Zvýšený výskyt je na prechode medzi hrabankou a minerálnou pôdou. V minerálnej pôde sa už zväčša nevyskytujú.

V gradačných centrách sa odporúča kontrolovať jedna lokalita na každých 50 ha, v oblastiach mimo gradačných centier jedna lokalita na každých 200 ha. Na každej lokalite sa kontroluje cca 5 m2 pôdy.

Kontrola na lokalite sa vykonáva na plôškach rozmeru 1 x 0,5 m alebo 1 x 1 m umiestnených náhodne v porastoch. Aspoň 50 % plôšok by malo hraničiť jednou stranou s pätou stromu pričom sa prehliadne pôda plôšky + celý obvod päty kmeňa hraničiaceho stromu do vzdialenosti cca 20 cm +  celý kmeň do výšky cca 1,5 m. Druhá polovica plôšok by mala byť umiestnená pod korunou stromu obyčajne vo vzdialenosti 1,5 m od najbližšieho kmeňa.

Obrana

Proti pahúseniciam sa aplikujú insekticídne prípravky letecky alebo pozemne (koncom mája resp. v auguste). Uprednostňujú sa inhibítory tvorby chitínu.

Opis poškodenia

Ihlice sú zhryzené až na bázu. Koruny napadnutých stromov sú presvetlené, sivo hrdzavého sfarbenia. 

Lesnícky význam

Spôsobuje 50 - 80 % žery v borovicových monokultúrach každého veku. U nás sa síce bežne vyskytuje, ale v minulosti sa neprejavila ako nebezpečný kalamitný druh. Jej kalamity sú známe napríklad z Poľska, kde spôsobila v minulosti holožery na veľkých plochách rovnorodých borovicových porastov. Napáda najmä borovicu lesnú. Bežná je v mladších rovnako ako v starších porastoch. .