Cryphonectria parasitica Cryphonectria parasitica

Popis

Na napadnutej časti kôry je možné po určitej dobe vidieť červenooranžové pyknídiá huby (imperfektné štádium). Okrem pyknídií sa utvárajú aj peritéciá (perfektné štádium) podobného sfarbenia. Pod kôrou je možné voľným okom vidieť mycélium, ktoré má charakteristický vejárovitý tvar a žltú farbu. V počiatočných štádiách je možnosť zámeny s inými ochoreniami hubového pôvodu napr. rod Cytospora. Dobrým identifikačným znakom je prítomnosť nie veľmi zreteľného neveľkého vejárovitého mycélia pod kôrou v prípade napadnutia hubou Cryphonectria parasitica, pričom huby z rodu Cytospora ho nevytvárajú.

Čas a spôsob kontroly

Kontrola prítomnosti rakovinových rán na gaštane jedlom v oblastiach jeho rozšírenia.

Obrana

Zamedzenie rozširovania huby Cryphonectria parasitica do oblastí, kde ešte nebol zaznamenaný jej výskyt prísnym dodržiavaním fytokaranténnych opatrení. Pravidelná kontrola zdravotného stavu gaštana jedlého. Včasná likvidácia zdrojov nákazy, asanácia silno napadnutých častí príp. celých stromov. Ako účinné v boji proti tomuto patogénovi sa preukázalo ošetrovanie napadnutých stromov hypovirulentnými kmeňmi tejto huby. Pozitívne výsledky tejto metódy boli potvrdené aj na našom území.

Opis poškodenia

Cryphonectria parasitica je silne virulentná, pričom nebezpečnejšie sú pyknospóry. Huba prezimováva vo forme mycélia, čiastočne pyknospórami a askospórami v pletivách hostiteľa. Utváranie peritécií závisí od vhodných klimatických podmienok, najmä množstva zrážok. Ku klíčeniu askospór dochádza za vlhkého počasia, kedy klíčne vlákna prenikajú do povrchových pletív hostiteľa, kde sa hýfy rozrastajú plošne. V oranžovočervených strómach sa utvárajú pyknidy, po ich dozretí sa z nich uvoľňujú pyknospóry. K rozširovaniu pyknospór dochádza najmä vetrom, hmyzom, vtáctvom a človekom. Medzi predispozičné faktory patrí vytváranie mikroskopických alebo makroskopických rán na kôre vplyvom pôsobenia mrazu, slnka, mechanického poškodenie kmeňa, poškodenia vetiev pri zbere plodov, nedostatočným ošetrením rezných rán po vyvetvovaní. 

Lesnícky význam

Napriek tomu, že prvý výskyt tejto huby sa zaznamenal na Slovenku v gaštanici na lokalite Prašice – Duchonka ešte v roku 1976 a na likvidáciu ohniska nákazy sa nariadila asanácia celého porastu, nepodarilo sa zabezpečiť likvidáciu tejto huby na našom území. V súčasnej dobe je zaznamenaná na takmer celom území Slovenska, lesné porasty nevynímajúc.

Nekrotické ochorenie kôry gaštana jedlého. Listy napadnutých stromov v mieste infekcie postupne žltnú, po uschnutí zostávajú na stromoch. Na hladkej kôre kmeňov a konárov sa príznaky napadnutia prejavujú výraznými farebnými zmenami a preliačinami s výraznou hranicou medzi napadnutou a zdravou časťou hostiteľskej dreviny. Neskôr dochádza k praskaniu a odlupovaniu kôry. Na starých stromoch s hrubou borkou je identifikácia náročnejšia, lebo u týchto stromov dochádza k prirodzenému praskaniu borky. Spoľahlivým znakom prítomnosti tejto huby sú pňové výmladky, ktoré sa v mieste infekcie nadmerne množia pričom je na nich možné pozorovať charakteristické znaky pre toto ochorenie.