Metlovka jedľová Melampsorella caryophyllacearum

Popis

Metlovka jedľová infikuje kambium jedlí cez kôru mladých vetiev a spôsobuje rakovinové nádory v tvare uzlíkov až hrčí. Takýto novotvar sa vyvíja aj niekoľko rokov. Ak sú mycéliom infikované púčiky, dochádza k vzniku čarovníka. Ihlice na čarovníku sú hostiteľom écií (spóry hrdze), sú žltkasté a kratšie. Na jeseň ihlice opadávajú. Škodlivé pôsobenie je však najmä po infekcii kmeňa a to tým, že tieto zdureniny značne technicky znehodnocujú kvalitu dreva. Z patologického hľadiska sú ďalej vstupnou bránou infekcie drevokazných húb. Medzihostiteľom hrdze sú byliny z čeľade Caryophyllaceae a z rodov Cerastium(rožec), Stellaria (hviezdica), Arenaria (piesočnica) a Malachium.

Čas a spôsob kontroly

Ochorenie sa vyskytuje najmä v prehustených mladých porastoch a na vlhkých stanovištiach.

Kontrola sa vykonáva priebežne celoročne s dôrazom na sledovanie výskytu rakovinových zdurenín na kmeňoch a vetvách a prítomnosť čarovníkov, ktorých ihlice sú žltkasté, menšie a s výskytom ložísk jarných spór.

Obrana

Po objavení sa prvých príznakov (jarných ložísk spór ) pre obmedzenie možností infikovania ďalších ihličiek a vetvičiek je možné stromčeky ošetriť postrekom kontaktných fungicídnych prípravkov. Silno napadnuté jedince by mali byť z porastu odstránené. Pri napadnutí vetiev postačí ich odstránenie.

Opis poškodenia

Pôvodcom ochorenia je hrdza, ktorá infikuje kmene a vetvy jedle. Spermogónie sa tvoria po obidvoch stranách žltozelených ihlíc vyrastených na čarovníkoch. Sú prevažne kužeľovité, medovožlté. Ložiská jarných spór (aeciá) sú žltooranžové a tvoria sa na spodnej strane ihlíc po obidvoch stranách strednej žilky. Ložiská letných spór (urédiá) sú okrovožlté.

Metlovka jedľová je dvojdomá hrdza, ktorá k svojmu vývoju potrebuje dvoch hostiteľov. Bazídiospóry v jarnom období infikujú výhonky a ihličie jedlí. V máji až júni sa vytvárajú na ihličí a výhonkoch spermogónia a ložiská jarných spór, ktorých spóry infikujú trávy a byliny napr. z rodu Stellaria. Na nich sa za 10 – 14 dní objavujú ložiská letných spór, ktoré prezimovávajú. Na jar (v máji) vyklíčia a vytvoria sa ložiská zimných spór, po dokončení vývojového cyklu opäť vznikajú bazídiospóry, ktoré môžu infikovať výhonky a ihlice jedle. 

Lesnícky význam

V miestach infekcie sa v jesennom období vytvárajú rakovinové zdureniny. V nasledujúcom roku sa na týchto zdureninách zo spiacich púčikov vyvíjajú zhrubnuté a deformované výhonky, takzvané čarodejné metly, na ktorých vyrastá zakrpatené, bledožlté ihličie. Čarovníky pretrvávajú a rakovinové zdureniny sa každým rokom zväčšujú. Pri ľahšom priebehu ochorenia sa zdureniny nemusia vytvoriť. S týmto ochorením môžu napadnuté jedince prežívať dlhodobo, len veľmi zriedka spôsobuje úmrtie napadnutých stromov. Spôsobuje však stratu objemového a výškového prírastku a kvalitu drevnej hmoty. Výška škôd závisí od počtu a veľkosti rakovinových rán a zdurenín, ako aj ich rozloženia na kmeni.