Mníška veľkohlavá Lymantria dispar

Popis

Druh patrí medzi najvýznamnejších škodcov listnatých lesov. Motýle sa liahnu v júli. Samce aktívne vyhľadávajú samičky. Nelietavé samičky sedia na kmeňoch stromov a vylučujú pohlavný feromón, aby tak prilákali samcov. Po spárení samička nakladie na kmeň stromu 300 – 700 vajíčok na hromádku a pokryje ich okrovo sfarbenými chĺpkami z koncových článkov bruška. Takto uložená znáška je na kmeni stromu dobre viditeľná. Prezimuje v štádiu vajíčka. Húsenice sa liahnu na jar v čase rašenia dubov. Po vyliahnutí sa na mikrovláknach nechávajú unášať vetrom i na väčšie vzdialenosti. Toto je hlavný spôsob zväčšovania areálu (vzhľadom na nelietavosť sa-mice). Žerú na listoch asi 60 dní a kuklia sa na kmeni, listoch alebo v podraste. V dospelosti sú veľké 4 – 5 cm, s telom pokrytým hustými chĺpkami a s radom červených bradaviek a žltou, čierne mramorovanou hlavou. Žijú jednotlivo. Kuklí sa v júni a v júli sa liahnu motýle.

Čas a spôsob kontroly

Kontrola početnosti sa vykonáva na základe STN 48 2715. Početnosť škodcu sa zisťuje Turčekovou metódou. Spočíva v sčítaní počtu vaječných znášok na 100 stromoch (kmeňoch) – vybraných náhodne v poraste a vypočítaní priemerného počtu znášok pripadajúcich na jeden kmeň. Metódu možno použiť od septembra do februára. Za kalamitný stav sa považuje prekročenie hodnoty 2 znášok na 1 strom. Kontrola by sa mala vykonať v celej ohrozenej oblasti (v každom izolovanom lesnom komplexe so zastúpením duba a cera nad 50 %, a to najmä v porastoch skupín lesných typov Carpineto-Quercetum). V porastoch oslabených inými činiteľmi, napríklad hubovými ochoreniami, sa odporúča vykonať obranný zásah aj pri nižších hodnotách populačnej hustoty (od 0,5 – 1,9 znášky na kmeň), aby nedochádzalo k ich ďalšiemu oslabovaniu. Kontrola sa vykonáva aj feromónovým monitoringom. So zisťovaním početnosti sa začína v treťom roku po skončení gradácie, pričom sa používajú feromónové lapače navnadené sexuálnym feromónom. Za kritický sa považuje odchyt 70 samcov na 1 lapač.

Obrana

Na obranu sa môžu použiť chemické alebo biologické prípravky aplikované letecky alebo pozemne. Dobrú účinnosť preukázali prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis a viróz. 

Opis poškodenia

Listy sú najskôr dierované, neskôr nepravidelne obžrané. Časté sú holožery v porastoch každého veku, ale najmä starších. Žer sa na drevinách objavuje koncom mája a intenzita žeru vrcholí koncom júna.

Lesnícky význam

Našim územím prechádza severná hranica pravidelných gradácií. Gradácie na Slovensku zaznamenávame pravidelne. Interval medzi gradáciami trvá v podmienkach Slovenska zväčša 6 – 9 rokov a gradácia asi 2 – 3 roky.  Kým v rokoch 1992 – 1994 napadol škodca okolo 30 000 ha, v rokoch 2004 – 2006 to bolo až okolo 50 000 ha porastov. V poslednom období početnosť tohot druhu významne ovplyvňuje výskyt prirodzených nepriateľov, najmä huby Entomophaga maimiaga. Medzi najviac ohrozené oblasti na Slovensku patrí okolie Levíc, Nitry, juh Podunajskej nížiny a ďalšie.

Nebezpečná je najmä defoliácia v porastoch duba letného, zimného, červeného a u ďalších drevín, pri ktorých tvorba nového olistenia trvá dlhšie. Jednoročný žer obyčajne nemá výraznejšie vedľajšie následky. Pri viac rokov sa opakujúcom poškodení (v kombinácii s extrémami počasia) dochádza k zníženiu odolnosti stromov a k strate na prírastku. Zvyšuje sa mortalita stromov a dochádza k zmene drevinového zloženia v prospech necieľových druhov. Stromy sú vo väčšej miere napádané sekundárnymi ochoreniami ako napr. múčnatkou dubovou, tracheomykóznymi ochoreniami či podkôrnikom dubovým. Nezvratné sú následky v prípade poškodenia mladých porastov napríklad topoľov. Sadenice a mladé porasty nie sú po holožere schopné regenerácie, najmä v prípade teplého a suchého leta v roku gradácii.

Pri premnožení vzniká aj isté hygienické riziko, riziko vzniku alergií. Aj keď mníška veľkohlavá nie je z tohto hľadiska tak nebezpečná, ako príbuzné mníška zlatoritka a priadkovček dubový, môžu aj jej húsenice spôsobiť alergickú reakciu u niektorých ľudí, ktorí s nimi prišli do styku. Jemné chĺpky húseníc sa pri dotyku odlamujú a zapichávajú do pokožky. To vyvoláva najmä u citlivých ľudí svrbenie, zápaly, problémy s dýchaním apod.