Mechúrnatka vejmutovková Cronartium ribicola

Popis

K príznakom infekcie vejmutoviek touto pľuzgierovitou hrdzou patrí lokálne vydutie kôry, intenzívne ronenie živice a oranžovo žlté vankúšikovité ecídiá prerážajúce kôru v mieste zhrubnutie vetvy a kmeňa. Náchylné sú stromy najmä do 25 rokov. Huba sa šíri dookola kmeňa, okrúžkuje ho a časť stromu nad takýmto poškodením žltne, vädne a odumiera. Medzihostiteľom huby sú čierne ríbezle a egreše. K prevencii patrí odstraňovanie čiernych ríbezlí a egreší z okolia pestovaných vejmutoviek aspoň na vzdialenosť 500 m.

Čas a spôsob kontroly

Žltnutie a hnednutie ihlíc nad miestom infekcie je najzreteľnejším príznakom poškodenia vetvy, alebo celej koruny. V jarnom období sú viditeľné oranžové vankúšikovité éciá v mieste infekcie kôry vetiev a kmeňa. V tomto mieste je kôra počas celého roka zdurená, čo je však v inom ročnom období prehliadnuteľné. V priebehu celého roka je možné kontrolovať silné ronenie živice v mieste infekcie, keďže ide o trvalé poškodzovanie pletív kôry. 

Obrana

Napadnuté časti vetiev a kmeňa odpíliť pod miestom infekcie. Spílenú časť vetiev a kmeňa asanovať, najlepšie spálením, aby sa tento materiál nestal zdrojom šírenia patogéna.

Opis poškodenia

Koncom leta a začiatkom jesene spermogóniá (ložiská) sa objavujú na okraji rakovinových rán. Spóry v týchto ložiskách sa nazývajú spermáciá (číselné označenie – 0) a nie sú schopné vyvolať infekciu, slúžia na oplodnenie mycélia spermácií opačného „náboja“. Spermáciá sú vytvárané v kvapke sladkej tekutiny, ktorá vábi hmyz, ktorý sa takto stáva vektorom týchto spór na iné spermogóniá.

Nasledujúcu jar sa v mieste spermogóniá vytvoria éciá (ložiská jarných spór). Éciá sa podobajú bielym až žltkastým zdureným pľuzgierikom, ktoré sú obalené membránou. Žiarivožlté éciospóry (I) sú dvojjadrové, vytvárané vo vnútri écií, pod membránou, po dozretí membrána sa pretrhne a éciospóry sa uvoľňujú do ovzdušia.

Membrána écií sa za niekoľko dní pretrháva a kôra, v ktorej sa éciá vytvárali, odumiera. Huba sa zároveň šíri od okraja rakoviny do zdravých pletív kôry, keďže huba nedokáže žiť ako saprofyt v odumretom pletive, ale len ako parazit v živom pletive. Každú ďalšiu jar sa na borovici vytvára viacej écií, koncom leta spermogónií a tým sa vytvára silnejší infekčný tlak na zdravé pletivá. Šírenie éciospór vzduchom môže dosiahnuť niekoľko stoviek kilometrov a v dobrých podmienkach môžu prežívať niekoľko mesiacov. Zaujímavosťou v tomto vývojovom cykle je, že éciospóry nedokážu infikovať pletivá borovice, ale len mladé listy kríkov z rodu Ribes: egrešov a čiernych ríbezlí.

Na listoch Ribes sp. sa po infekcii vytvárajú žltkasté škvrny, avšak častokrát sú tak nevýrazné, že sú prehliadané. Už do 2 týždňov od infekcie listov Ribes sp. sa na ich spodnej strane vytvárajú urédiá (ložiská letných spór), v ktorých sa tvoria oranžové urédiospóry (II). Tie dokážu infikovať vlastného hostiteľa, čím sa do konca leta zvyšuje infekčný tlak v oblasti. Urédiospóry nedokážu infikovať borovice!

Koncom leta až začiatkom jesene sa namiesto urédií začínajú na listoch Ribes spp. vytvárať ložiská zimných spór – téliá a podobajú sa na oranžovohnedé hrubé vlasy, na oboch stranách listov. Ide vlastne o rady tehlovo poukladaných teliospór (III), ktoré sú monokaryotické (1 jadro) s diploidným počtom chromozómov. Tieto spóry sú odolné na nepriaznivé podmienky prostredia.

Počas chladných a vlhkých podmienok teliospóry klíčia a vytvárajú bazídium, ktoré produkujú bazídiospóry (IV). Tie sú unášané vetrom, sú však relatívne malé a citlivé na nepriaznivé podmienky prostredia, preto sú aj krátko žijúce. Bazídiospóry môžu infikovať len borovice! Vstupnou bránou infekcie sú prieduchy na ihliciach, do 1 mesiaca sa na infikovaných ihliciach vytvárajú žltkasté škvrny. Huba prerastá z ihlice do kôry a cyklus je ukončený.

Lesnícky význam

Huba kolonizuje pletivá kôry, krúžkuje kmeň a vetvy a časť stromu nad takýmto poškodením žltne, vädne a odumiera.