Dospelí jedinec je dlhý 6,4 až 12,7 mm, pričom samička je väčšia ako samček. Majú charakteristický tvar tela ako ostatné krasone. Sú pretiahnuté s plochou hlavou a skosením po bokoch v zadnej časti tela. Najčastejšie majú olivovo zelenú farbu s výrazným bronzovým odleskom, no vyskytujú sa aj iné farebné mutácie od zelenej až po čiernu farbu.

Dospelý jedinec je približne 10 milimetrov dlhý a 2 milimetre široký, s tvarom tela pripomínajúcim projektil typickým pre druhy z čeľade krasoňov Buprestidae. Majú prevažne čiernu farbu prípadne so zeleným odleskom. Na krovkách sa nachádza šesť zlato sfarbených fľakov.

Charakteristické príznaky súzaškrcovanie kmienka, čierne škvrny a plesneň na  klíčnych listkoch, plesnenie semine. 

Nekróza kôry a rakovinové zhrubnutie vetiev.

Rakovinové rany na kmeni alebo na vetvách.  

Na kôre sú viditeľné čierne hrbolčeky plodníc, v lete aj pohárikovité plodnice, ktoré sú viditeľné najmä za mokra. Determinácia mikroskopicky.

Nekróza kôry a následne rakovina vetiev a kmeňa.

Typickým prejavom je hrdzavenie a následné odumieranie ihlíc v spodnej časti koruny, na ihliciach sú prítomné v rôznej intenzite červené pruhy a v nich plodnice anamorfného štádia. Červené sfarbenie spôsobuje prítomný dothistromin a najvýraznejšie pôsobí v jarnom období, keď sú tieto príznaky najčitateľnejšie. Postihnuté sú najstaršie ihlice a pri silnej infekcii sa môžu tvoriť tzv. "Levie chvosty", kedy zelené sú iba rašiace ihlice na skrátenom výhonku a staršie sú odumreté a červenohnedo sfarbené. Intenzita opadávanie ihlíc je u jednotlivých hostiteľov veľmi premenlivá. Napríklad borovica čierna, kosodrevina, borovica ťažká drží napadnuté ihlice dlho na výhonku, naopak borovica lesná opadáva okamžite po zhnednutí a nájsť u nej na strome ihlice s plodnicami  je ťažké.

Huba Hymenoscyphus fraxineus, je pôvodcom poškodzovania a chradnutia  jaseňov, ktoré sa v Európe začalo od polovice 90. rokov 20. storočia. Na Slovensku je dokázaná od r. 2004.  Prvýkrát ako nový druh bola popísaná v r. 2006. Významný invázny škodca.

Huba spôsobuje nekrotické ochorenie kôry a odumieranie konárov topoľov. Prejavy ochorenia sú rozdielne a závisia najmä od obdobia vzniku nákazy, veku a miesta vzniku nákazy.

Dospelé jedince sú 2 – 4 mm dlhé a majú valcovité telo. Krovky sú rovnomerne zaoblené svetlohnedej lesklej farby s pozdĺžnymi tmavohnedými pruhmi.

Je to malý čierny drevokazný chrobák (ambróziový druh), ktorého prirodzený areál výskytu je vo východnej Ázii, odkiaľ sa  od r.1932 rozšíril do USA, Kanady a Európy. Od roku 2010 sa vyskytuje aj na Slovensku.  Druh sa z neznámych dôvodov vyhýba šíreniu v tropických oblastiach. Má status škodcu a predpokladá sa jeho ďalšie šírenie.

Nekrózy kôry kmeňa v terminálnej časti a vetiev (kým nie je na kmeni borka).

Ide o infekciu listov a kmienka semenáčikov buka.

 Dechtovité škvrny na kmeni a defoliácia koruny.

Dechtovité škvrny na báze kmeňa bukov, žltnutie listov a odumieranie vetiev v korune.

Ivázny patogén, spôsobuje rakovinové rany a mokvanie.  Na Slovensku sas zatiľ nepotvrdil výskyt Gibberella circinata  

Odumieranie púčikov a výhonkov borovíc.

Spôsobuje vädnutie, žltnutie a v konečnej fáze odumieranie najmä ihličnatých drevín.  

Nekrózy kôry, po niekoľkých rokoch sa to vyvíja ako rakovina vetiev alebo kmeňa.

Odumieranie žaluďov.

Krasoň, ktorý napáda oslabené borovice na suchých a oslnených lokalitách. Obsadzuje najmä spodnú časť kmeňa.

Opadávajúca kôra z kmeňa, čierne pláty huby pod kôrou, resp. v mieste opadanej kôry.

Imágo je oválne, veľmi podobné lykokazovi borovicovému a nedajú sa navzájom rozoznať voľným okom. Telo je lesklé a jeho dĺžka je 3,5 – 4,5 mm.

Požerok má obyčajne tvar dvojramennej svorky uloženej naprieč osi kmeňa s materskými chodbami dlhými 6 – 10 cm a s riedkymi krátkymi (2 – 3 cm) larválnymi chodbami. Larvy sa kuklia hlboko v beli. Mladé imága, podobne ako pri lykokazovi borovicovom, zalietavajú do korún borovíc za účelom zrelostného žeru, zavŕtavajú sa do zdravých jedno a dvojročných borovicových výhonkov a vyhlodávajú v dreni chodby 10 – 16 cm dlhé.

Dospelý chrobák je veľký 2,5 – 3,5 mm oválneho tvaru. Krovky majú škvrnitú kresbu a pokryté sú svetlohnedými a tmavými šupinkami.

Lykožrút lesklý je drobný, 1,6 – 2,8 mm dlhý chrobák valcovitého tvaru. Na konci kroviek má tri malé kužeľovité zúbky. Je hnedočiernej lesklej farby.

Lykožrút podobný lykožrútovi smrekovému, ktorý sa vyskytuje častejšie vo vyšších nadmorských výškach. Premnožuje sa lokálne po snehových a vetrových kalamitách.

Dospelý jedinec je 4,0 – 5,5 mm dlhý, valcovitého tvaru, čiernohnedej lesklej farby. Jeho veľkosť sa môže výrazne meniť v závislosti na kvalite potravy lariev. V zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov, z ktorých je tretí najväčší.

Okrové vankúšiky vytvárajúce sa na kôre vetvičiek a kmeňa, v nich je oranžový prášok - éciospóry. V mieste infekcie je kmeň alebo vetva fľaškovito zhrubnutá, a z miesta poranenia je ronenie živice vo veľkom množstve.

Rakovinové hrče na kmeni a vetvách. Okrem toho sa hrdza vyváíja aj na ihliciach čarovníkov vytvorenýc na vetvách.

Sú to druhy vrzúnikov s bieložltou kresbou na krovkách o vľkosti 2 až 4 cm. Obe pohlavia majú nápadné tykadlá, avšak samček dlhšie, takmer rovnako dlhé a telo.

Parazitická trvalá plodnica tmavohnedý povrch, škoricovo hnedé hyméniu. Spôsobuje rozsiahlu hnilobu živých borovíc, ale aj iných ihličnanov.

Biela hniloba kmeňa, v mieste infekcie sa tvoria rakovinové rany. 

Plodnice na kmeňoch a biela hniloba dreva.

Ranový parazit, kolonizuje rezné plochy a rany u listnatých drevín.

Ranový parazit, na kmeňoch vytvára trvalé plodnice.

Ranový parazit s trvalýmí rozliatými plodnicami.

Pavučinkovité čierne mycélium popretkáva odumreté ihlice. Presná determinácia možná len mikroskopicky.

Podkôrnik dubový má dĺžku 2,5 – 4 mm. Štít a krovky sú tmavohnedé, slabo lesklé až matné. Významným determinačným znakom je husté bodkovanie v ryhách na krovkách. Samček má typické dva zväzočky chĺpkov na čele.

Srócium a rizomorfy pod kôrou koreňov a kmeňa, plodnice v jeseni na koreňových nábehoch a kmeni

Syrócium a rizomorfy pod kôrou kmeňa a koreňa, plodnice v jeseni.

Polygraphus proximus je 2,5 – 3,5 mm veľký podkôrnik so žltohnedým sfarbením nôh.

Drevokazná huba spôsobujúca bileu hnilobu dreva listnatých drevín.

Odumieranie tohoročných výhonkov a to ešte v čase, ked ihlice nemusia byť úplne vyvinuté a tak tie hnedé ihlice na konci výhonkov sú skrátené. Takéto vetvy vyzerajú ako maliarske štetce alebo kefy.

Drevokazná huba spôsobujúca bielu hnilobu jadrového dreva.

Na kmeňoch listnatých drevín sa vytvárajú konzolovité plodnice do priemeru cca 10 centimetrov.

tvorba drobných čiernych kôpok (pikníd) ma spodnej strane zelených ihlic 

Nekrózy kôry v oválnom tvare so stredom v mieste pripojenia vetvičky.

Na kmeni stromov prítomnosť polkruhových brázdovito pásikavých chlpatých plodníc o veľkosti 4 až 12 centimetrov. 

Na rastúcom dreve plodnice vyrastajú škridlicovito usporiadané, na odumretom (ležiacom) dreve sa zhlukujú do ružíc. 

Čierne hrudkovité a krehké plodnice na báze kmeňa, po ich rozlámaní medzi prstami pripomínajú rozdrvené drevné uhlie