Gibberella circinata Gibberella circinata

Popis

Huba napáda vegetatívne aj generatívne orgány hostiteľských drevín v rôznych štádiách vývoja: šišky, semená, semenáčiky, sadenice, stromy. Infikuje hostiteľské rastliny pomocou makrokonidií a mikrokonidií, ktoré sa šíria vetrom, alebo s pomocou prenášačov. patogén preniká do hostiteľskej dreviny poraneniami (predovšetkým na vetvách). Vstupnou bránou infekcie je často tiež poškodenie spôsobené hmyzom. Pre vznik infekcie je dôležitá vlhkosť a vyššie teploty. Lokálne sa patogén šíri vetrom alebo hmyzom (napr. podkôrniky rodov Pityophthorus, Ips, Conophthorus). Môže byť prenášaný tiež kontaminovaným náradím alebo pôdou a infikovaným ihličím na strojoch a dopravných prostriedkoch. Semenáčiky môžu byť infikované z pôdy. Na dlhé vzdialenosti môže byť patogén prenášaný infikovaným osivom, sadebním materiále

Čas a spôsob kontroly

Celoročne výskyt smolotoku , rakovinových rán, odumierania tenkých konárov a ihlíc. 

Obrana

G. circinata je podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/2072, prílohy II. časti B karanténne škodlivý organizmus, ktorého výskyt je na území EÚ známy. Ochrana pred zavlečením G. circinata z neeurópskych krajín a rozširovaním na území SR a EÚ je čiastočne zaistená zákazom dovozu rastlín borovice a douglasky (okrem plodov a osiva, ale vrátane rezaných vetiev) z týchto krajín.

Vzhľadom k možným vplyvom na pestovanie borovíc a duglasky na území EÚ prijala Európska komisia už v roku 2007 núdzové opatrenia proti zavlečeniu tohto patogénu do EÚ a jeho rozšíreniu na území EÚ. Tieto opatrenia boli prijaté v SR prostredníctvom nariadení ÚKSUP. V roku 2019 boli tieto opatrenia aktualizovaná vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2019/2032

Opis poškodenia

Konáre a kmene borovíc môžu byť infikované v akomkoľvek veku. Infekcia zvyčajne začína ako rakovina a odumieranie tenkých konárov. Nad miestom infekcie ihličie vädne, stáva sa chlorotické a neskôr červená a hnedne. Na povrchu vetiev sa tiež začne vyskytovať charakteristický výtok živice. Rozsiahlejšie napadnutie môže viesť k masívnemu presychanie stromov od vrcholku smerom nadol. Pri infekcii kmeňa a silnejších konárov dochádza k produkcii veľkého množstva živice, čo drevinu oslabuje a urýchľuje jej odumieranie. Napadnutie celého obvodu kmeňa môže viesť k odumretiu stromu.

Napadnutie koreňového systému je najčastejšie pozorované na mladých rastlinách borovíc v lesných škôlkach alebo plantážach vianočných stromčekov, ale môže sa tiež vyskytovať na obnažených koreňoch starších stromov. Na plantážach vianočných stromčekov môže patogén rozsiahlo kolonizovať koreňový systém a pôsobiť hnedej diskolorácia a rozklad povrchovej vrstvy koreňov. Na nadzemnej časti nie sú symptómy spravidla zrejmé, kým huba nedosiahne koreňový krčok a neobklopí kmeň. V ďalšej fáze dochádza k žltnutiu a postupne hnednutie až červenanie ihličie. Po odlúpnutiu kôry kmeňa pri povrchu pôdy je možné pozorovať pletivo presiaknuté živicou, ktoré je medovo hnedo až tmavo hnedo sfarbené.

Infikované osivo môže byť zdrojom infekcie semenáčikov. U napadnutých semenáčikov dochádza k hnilobám hypokotylom v úrovni povrchu pôdy alebo v jeho blízkosti a rastliny následne odumierajú. Zdrojom infekcie semenáčikov môže byť aj pôda. Symptómy u semenáčikov nie sú charakteristické a významne sa neodlišujú od padanie rastlín spôsobeného inými faktormi

Lesnícky význam

Z celosvetového hľadiska predstavuje patogén F. circinatum nebezpečenstvo hlavne pre pestovanie teplomilných druhov borovíc. Patogén bol zavlečený  do Európy, kde pôsobí problémy v Španielsku a Portugalsku. Možnosť jeho zavlečenia a vznik škôd nemožno podceňovať ani v stredoeurópskych podmienkach vrátane SR, najmä pri súčasnej zmene klímy.