Dospelý jedinec je približne 10 milimetrov dlhý a 2 milimetre široký, s tvarom tela pripomínajúcim projektil typickým pre druhy z čeľade krasoňov Buprestidae. Majú prevažne čiernu farbu prípadne so zeleným odleskom. Na krovkách sa nachádza šesť zlato sfarbených fľakov.

Nekróza kôry a rakovinové zhrubnutie vetiev.

Rakovinové rany na kmeni alebo na vetvách.  

Huba Hymenoscyphus fraxineus, je pôvodcom poškodzovania a chradnutia  jaseňov, ktoré sa v Európe začalo od polovice 90. rokov 20. storočia. Na Slovensku je dokázaná od r. 2004.  Prvýkrát ako nový druh bola popísaná v r. 2006. Významný invázny škodca.

Nekrózy kôry kmeňa v terminálnej časti a vetiev (kým nie je na kmeni borka).

Ide o infekciu listov a kmienka semenáčikov buka.

Ivázny patogén, spôsobuje rakovinové rany a mokvanie.  Na Slovensku sas zatiľ nepotvrdil výskyt Gibberella circinata  

Opadávajúca kôra z kmeňa, čierne pláty huby pod kôrou, resp. v mieste opadanej kôry.

Dospelý chrobák je veľký 2,5 – 3,5 mm oválneho tvaru. Krovky majú škvrnitú kresbu a pokryté sú svetlohnedými a tmavými šupinkami.

Lykožrút lesklý je drobný, 1,6 – 2,8 mm dlhý chrobák valcovitého tvaru. Na konci kroviek má tri malé kužeľovité zúbky. Je hnedočiernej lesklej farby.

Čiernohnedý lesklý chrobák dlhý 2,8-4,5 mm, v zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov. Pôvodne rozšírený v Severnej Európe a Ázii.

Lykožrút podobný lykožrútovi smrekovému, ktorý sa vyskytuje častejšie vo vyšších nadmorských výškach. Premnožuje sa lokálne po snehových a vetrových kalamitách.

Dospelý jedinec je 4,0 – 5,5 mm dlhý, valcovitého tvaru, čiernohnedej lesklej farby. Jeho veľkosť sa môže výrazne meniť v závislosti na kvalite potravy lariev. V zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov, z ktorých je tretí najväčší.

Imágo dosahuje dĺžku 2,2 – 3,7 mm a je najmenším zástupcom rodu Ips u nás. Telo je nápadne lesklé a vyznačuje sa dlhým štítom, čo je dobrý rozlišovací znak.

Okrové vankúšiky vytvárajúce sa na kôre vetvičiek a kmeňa, v nich je oranžový prášok - éciospóry. V mieste infekcie je kmeň alebo vetva fľaškovito zhrubnutá, a z miesta poranenia je ronenie živice vo veľkom množstve.

Sú to druhy vrzúnikov s bieložltou kresbou na krovkách o vľkosti 2 až 4 cm. Obe pohlavia majú nápadné tykadlá, avšak samček dlhšie, takmer rovnako dlhé a telo.

Ranový parazit, kolonizuje rezné plochy a rany u listnatých drevín.

Podkôrnik dubový má dĺžku 2,5 – 4 mm. Štít a krovky sú tmavohnedé, slabo lesklé až matné. Významným determinačným znakom je husté bodkovanie v ryhách na krovkách. Samček má typické dva zväzočky chĺpkov na čele.

Syrócium a rizomorfy pod kôrou kmeňa a koreňa, plodnice v jeseni.

Polygraphus proximus je 2,5 – 3,5 mm veľký podkôrnik so žltohnedým sfarbením nôh.

Hrdza na najmladšom ročníku ihlíc smreka.