Nekróza kôry a rakovinové zhrubnutie vetiev.

Na kôre sú viditeľné čierne hrbolčeky plodníc, v lete aj pohárikovité plodnice, ktoré sú viditeľné najmä za mokra. Determinácia mikroskopicky.

Nekróza kôry a následne rakovina vetiev a kmeňa.

Huba Hymenoscyphus fraxineus, je pôvodcom poškodzovania a chradnutia  jaseňov, ktoré sa v Európe začalo od polovice 90. rokov 20. storočia. Na Slovensku je dokázaná od r. 2004.  Prvýkrát ako nový druh bola popísaná v r. 2006. Významný invázny škodca.

Početná skupina sredne veľkých až veľkých fuzáčov vyskytujúca sa takmer na všetkých druhoch u nás rastúpich dubov.

Zaujímavé je štádium larvy, pretože vypĺňa asi 9/10 života chrobáka. Život imág je pomerne krátky. Samičky hynú skoro po vykladení vajíčok, samčekovia krátko po párení. Trvá to niekedy len 6 – 8 dní. Výnimku tvoria prirodzene tie druhy, ktoré prezimujú v štádiu imága.

Ide o infekciu listov a kmienka semenáčikov buka.

Ivázny patogén, spôsobuje rakovinové rany a mokvanie.  Na Slovensku sas zatiľ nepotvrdil výskyt Gibberella circinata  

Jedná sa o saproparazita, ktorý prežíva ako saprofyt vo vrchných vrstvách pôdy na organických zvyškoch. Za vhodných klimatických a pôdnych podmienok (vlhko, teplo, pH, nízka konkurencia rôznych druhov mikroorganizmov o priestor a živiny, nedostatok mykoparazitov, atď.) a prístupnosti ontogeneticky náchylných semenáčikov sa aktivizuje ako virulentný patogén semenáčikov.

Huba spôsobuje bielu vláknitú hnilobu beľového dreva, najmä odumretých vetiev a kmeňov listnatých drevín.

Krasoň, ktorý napáda oslabené borovice na suchých a oslnených lokalitách. Obsadzuje najmä spodnú časť kmeňa.

Hnedý, lesklý chrobák veľkosti 12 – 15 mm, so šiestimi okrovými škvrnami na krovkách.

Opadávajúca kôra z kmeňa, čierne pláty huby pod kôrou, resp. v mieste opadanej kôry.

Imágo je oválne, veľmi podobné lykokazovi borovicovému a nedajú sa navzájom rozoznať voľným okom. Telo je lesklé a jeho dĺžka je 3,5 – 4,5 mm.

Požerok má obyčajne tvar dvojramennej svorky uloženej naprieč osi kmeňa s materskými chodbami dlhými 6 – 10 cm a s riedkymi krátkymi (2 – 3 cm) larválnymi chodbami. Larvy sa kuklia hlboko v beli. Mladé imága, podobne ako pri lykokazovi borovicovom, zalietavajú do korún borovíc za účelom zrelostného žeru, zavŕtavajú sa do zdravých jedno a dvojročných borovicových výhonkov a vyhlodávajú v dreni chodby 10 – 16 cm dlhé.

Imágo je oválne valcovitého tvaru, čiernohnedé, dlhé 3,5 – 5,0 mm. Červeno až čiernohnedé krovky sú vzadu rovnomerne zaoblené, s druhým medzirýžim plytko prehĺbeným, bez hrbolkov, len jemne bodkovaným.

Dospelý chrobák je veľký 2,5 – 3,5 mm oválneho tvaru. Krovky majú škvrnitú kresbu a pokryté sú svetlohnedými a tmavými šupinkami.

Lykožrút lesklý je drobný, 1,6 – 2,8 mm dlhý chrobák valcovitého tvaru. Na konci kroviek má tri malé kužeľovité zúbky. Je hnedočiernej lesklej farby.

Čiernohnedý lesklý chrobák dlhý 2,8-4,5 mm, v zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov. Pôvodne rozšírený v Severnej Európe a Ázii.

Lykožrút podobný lykožrútovi smrekovému, ktorý sa vyskytuje častejšie vo vyšších nadmorských výškach. Premnožuje sa lokálne po snehových a vetrových kalamitách.

Dospelý jedinec je 4,0 – 5,5 mm dlhý, valcovitého tvaru, čiernohnedej lesklej farby. Jeho veľkosť sa môže výrazne meniť v závislosti na kvalite potravy lariev. V zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov, z ktorých je tretí najväčší.

Okrové vankúšiky vytvárajúce sa na kôre vetvičiek a kmeňa, v nich je oranžový prášok - éciospóry. V mieste infekcie je kmeň alebo vetva fľaškovito zhrubnutá, a z miesta poranenia je ronenie živice vo veľkom množstve.

Ranový parazit, kolonizuje rezné plochy a rany u listnatých drevín.

Ranový parazit, na kmeňoch vytvára trvalé plodnice.

Ranový parazit s trvalýmí rozliatými plodnicami.

Náš najväčší fuzáč v smrečinách, ktorého chodby sú široké až 1 cm. Podobný vrzúnikovy smrekovému (Monochamus sutor).