Nekróza kôry a rakovinové zhrubnutie vetiev.

Rakovinové rany na kmeni alebo na vetvách.  

Na kôre sú viditeľné čierne hrbolčeky plodníc, v lete aj pohárikovité plodnice, ktoré sú viditeľné najmä za mokra. Determinácia mikroskopicky.

Huba Hymenoscyphus fraxineus, je pôvodcom poškodzovania a chradnutia  jaseňov, ktoré sa v Európe začalo od polovice 90. rokov 20. storočia. Na Slovensku je dokázaná od r. 2004.  Prvýkrát ako nový druh bola popísaná v r. 2006. Významný invázny škodca.

Nekrózy kôry kmeňa v terminálnej časti a vetiev (kým nie je na kmeni borka).

Ide o infekciu listov a kmienka semenáčikov buka.

Ivázny patogén, spôsobuje rakovinové rany a mokvanie.  Na Slovensku sas zatiľ nepotvrdil výskyt Gibberella circinata  

Odumieranie púčikov a výhonkov borovíc.

Nekrózy kôry, po niekoľkých rokoch sa to vyvíja ako rakovina vetiev alebo kmeňa.

Voška, ktorej larvy sú veľké iba niekoľko desatín milimetra. Spôsobuje ohýnanie ihlíc nadol a zdurenie báz vetvičiek.

Opadávajúca kôra z kmeňa, čierne pláty huby pod kôrou, resp. v mieste opadanej kôry.

Lykožrút lesklý je drobný, 1,6 – 2,8 mm dlhý chrobák valcovitého tvaru. Na konci kroviek má tri malé kužeľovité zúbky. Je hnedočiernej lesklej farby.

Čiernohnedý lesklý chrobák dlhý 2,8-4,5 mm, v zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov. Pôvodne rozšírený v Severnej Európe a Ázii.

Lykožrút podobný lykožrútovi smrekovému, ktorý sa vyskytuje častejšie vo vyšších nadmorských výškach. Premnožuje sa lokálne po snehových a vetrových kalamitách.

Imágo dosahuje dĺžku 2,2 – 3,7 mm a je najmenším zástupcom rodu Ips u nás. Telo je nápadne lesklé a vyznačuje sa dlhým štítom, čo je dobrý rozlišovací znak.

Okrové vankúšiky vytvárajúce sa na kôre vetvičiek a kmeňa, v nich je oranžový prášok - éciospóry. V mieste infekcie je kmeň alebo vetva fľaškovito zhrubnutá, a z miesta poranenia je ronenie živice vo veľkom množstve.

Hrdza na najmladšom ročníku ihlíc smreka.