Zoznam škodcov pre konkrétne opatrenie
Dospelý jedinec je približne 10 milimetrov dlhý a 2 milimetre široký, s tvarom tela pripomínajúcim projektil typickým pre druhy z čeľade krasoňov Buprestidae. Majú prevažne čiernu farbu prípadne so zeleným odleskom. Na krovkách sa nachádza šesť zlato sfarbených fľakov.
Je to malý čierny drevokazný chrobák (ambróziový druh), ktorého prirodzený areál výskytu je vo východnej Ázii, odkiaľ sa od r.1932 rozšíril do USA, Kanady a Európy. Od roku 2010 sa vyskytuje aj na Slovensku. Druh sa z neznámych dôvodov vyhýba šíreniu v tropických oblastiach. Má status škodcu a predpokladá sa jeho ďalšie šírenie.
Početná skupina sredne veľkých až veľkých fuzáčov vyskytujúca sa takmer na všetkých druhoch u nás rastúpich dubov.
Zaujímavé je štádium larvy, pretože vypĺňa asi 9/10 života chrobáka. Život imág je pomerne krátky. Samičky hynú skoro po vykladení vajíčok, samčekovia krátko po párení. Trvá to niekedy len 6 – 8 dní. Výnimku tvoria prirodzene tie druhy, ktoré prezimujú v štádiu imága.
Krasoň, ktorý napáda oslabené borovice na suchých a oslnených lokalitách. Obsadzuje najmä spodnú časť kmeňa.
Hnedý, lesklý chrobák veľkosti 12 – 15 mm, so šiestimi okrovými škvrnami na krovkách.
Imágo je oválne, veľmi podobné lykokazovi borovicovému a nedajú sa navzájom rozoznať voľným okom. Telo je lesklé a jeho dĺžka je 3,5 – 4,5 mm.
Požerok má obyčajne tvar dvojramennej svorky uloženej naprieč osi kmeňa s materskými chodbami dlhými 6 – 10 cm a s riedkymi krátkymi (2 – 3 cm) larválnymi chodbami. Larvy sa kuklia hlboko v beli. Mladé imága, podobne ako pri lykokazovi borovicovom, zalietavajú do korún borovíc za účelom zrelostného žeru, zavŕtavajú sa do zdravých jedno a dvojročných borovicových výhonkov a vyhlodávajú v dreni chodby 10 – 16 cm dlhé.
Imágo je oválne valcovitého tvaru, čiernohnedé, dlhé 3,5 – 5,0 mm. Červeno až čiernohnedé krovky sú vzadu rovnomerne zaoblené, s druhým medzirýžim plytko prehĺbeným, bez hrbolkov, len jemne bodkovaným.
Lykožrút lesklý je drobný, 1,6 – 2,8 mm dlhý chrobák valcovitého tvaru. Na konci kroviek má tri malé kužeľovité zúbky. Je hnedočiernej lesklej farby.
Čiernohnedý lesklý chrobák dlhý 2,8-4,5 mm, v zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov. Pôvodne rozšírený v Severnej Európe a Ázii.
Dospelý jedinec je 4,0 – 5,5 mm dlhý, valcovitého tvaru, čiernohnedej lesklej farby. Jeho veľkosť sa môže výrazne meniť v závislosti na kvalite potravy lariev. V zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov, z ktorých je tretí najväčší.
Imágo dosahuje dĺžku 2,2 – 3,7 mm a je najmenším zástupcom rodu Ips u nás. Telo je nápadne lesklé a vyznačuje sa dlhým štítom, čo je dobrý rozlišovací znak.
Sú to druhy vrzúnikov s bieložltou kresbou na krovkách o vľkosti 2 až 4 cm. Obe pohlavia majú nápadné tykadlá, avšak samček dlhšie, takmer rovnako dlhé a telo.
Podkôrnik dubový má dĺžku 2,5 – 4 mm. Štít a krovky sú tmavohnedé, slabo lesklé až matné. Významným determinačným znakom je husté bodkovanie v ryhách na krovkách. Samček má typické dva zväzočky chĺpkov na čele.
Polygraphus proximus je 2,5 – 3,5 mm veľký podkôrnik so žltohnedým sfarbením nôh.
Náš najväčší fuzáč v smrečinách, ktorého chodby sú široké až 1 cm. Podobný vrzúnikovy smrekovému (Monochamus sutor).
štiepkovanie
Štiepkovaním sa asanuje drevo napadnuté podkôrnym a drevokazným hmyzom. Dochádza k mechanickému rozsekaniu dreva a kôry a tým k zahubeniu hmyzu v ktoromkoľvek vývojovom štádiu. Je to veľmi účinná a spoľahlivá metóda. Štiepkovaním možno asanovať aj drevo atraktívne pre hmyz. Na štiepkovanie sa používajú ťažké stroje - štiepkovače. Táto metóda je vužívaná najmä na skladoch dreva, pretože doprava štiepkovača v lese je problematická. Štiepku je možné ďalej predať alebo rozptýliť rovnomerne v poraste.