Zoznam škodcov pre konkrétne opatrenie
Dospelí jedinec je dlhý 6,4 až 12,7 mm, pričom samička je väčšia ako samček. Majú charakteristický tvar tela ako ostatné krasone. Sú pretiahnuté s plochou hlavou a skosením po bokoch v zadnej časti tela. Najčastejšie majú olivovo zelenú farbu s výrazným bronzovým odleskom, no vyskytujú sa aj iné farebné mutácie od zelenej až po čiernu farbu.
Dospelý jedinec je približne 10 milimetrov dlhý a 2 milimetre široký, s tvarom tela pripomínajúcim projektil typickým pre druhy z čeľade krasoňov Buprestidae. Majú prevažne čiernu farbu prípadne so zeleným odleskom. Na krovkách sa nachádza šesť zlato sfarbených fľakov.
Dospelé jedince sú 2 – 4 mm dlhé a majú valcovité telo. Krovky sú rovnomerne zaoblené svetlohnedej lesklej farby s pozdĺžnymi tmavohnedými pruhmi.
Početná skupina sredne veľkých až veľkých fuzáčov vyskytujúca sa takmer na všetkých druhoch u nás rastúpich dubov.
Zaujímavé je štádium larvy, pretože vypĺňa asi 9/10 života chrobáka. Život imág je pomerne krátky. Samičky hynú skoro po vykladení vajíčok, samčekovia krátko po párení. Trvá to niekedy len 6 – 8 dní. Výnimku tvoria prirodzene tie druhy, ktoré prezimujú v štádiu imága.
Krasoň, ktorý napáda oslabené borovice na suchých a oslnených lokalitách. Obsadzuje najmä spodnú časť kmeňa.
Imágo je oválne valcovitého tvaru, čiernohnedé, dlhé 3,5 – 5,0 mm. Červeno až čiernohnedé krovky sú vzadu rovnomerne zaoblené, s druhým medzirýžim plytko prehĺbeným, bez hrbolkov, len jemne bodkovaným.
Dospelý chrobák je veľký 2,5 – 3,5 mm oválneho tvaru. Krovky majú škvrnitú kresbu a pokryté sú svetlohnedými a tmavými šupinkami.
Lykožrút lesklý je drobný, 1,6 – 2,8 mm dlhý chrobák valcovitého tvaru. Na konci kroviek má tri malé kužeľovité zúbky. Je hnedočiernej lesklej farby.
Čiernohnedý lesklý chrobák dlhý 2,8-4,5 mm, v zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov. Pôvodne rozšírený v Severnej Európe a Ázii.
Lykožrút podobný lykožrútovi smrekovému, ktorý sa vyskytuje častejšie vo vyšších nadmorských výškach. Premnožuje sa lokálne po snehových a vetrových kalamitách.
Dospelý jedinec je 4,0 – 5,5 mm dlhý, valcovitého tvaru, čiernohnedej lesklej farby. Jeho veľkosť sa môže výrazne meniť v závislosti na kvalite potravy lariev. V zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov, z ktorých je tretí najväčší.
Imágo dosahuje dĺžku 2,2 – 3,7 mm a je najmenším zástupcom rodu Ips u nás. Telo je nápadne lesklé a vyznačuje sa dlhým štítom, čo je dobrý rozlišovací znak.
Sú to druhy vrzúnikov s bieložltou kresbou na krovkách o vľkosti 2 až 4 cm. Obe pohlavia majú nápadné tykadlá, avšak samček dlhšie, takmer rovnako dlhé a telo.
Polygraphus proximus je 2,5 – 3,5 mm veľký podkôrnik so žltohnedým sfarbením nôh.
Náš najväčší fuzáč v smrečinách, ktorého chodby sú široké až 1 cm. Podobný vrzúnikovy smrekovému (Monochamus sutor).
odkôrňovanie dreva
Používa sa pri ochrane lesa proti podkôrnemu hmyzu. Princípom je odstránenie kôry, v ktorej sa nachádzajú životaschopné štádia podkôrneho hmyzu alebo sa tiež používa aj ako prevencia pred napadnutím atraktívneho dreva podkôrnym a drevokazným hmyzom. Strom musí byť pred odkôrňovaním odvetvený. Ak sa v napadnutej kôre vyskytujú už kukly alebo chrobáky škodcu, je potrebné kôru asanovať napr. spáliť. Časť dospelých chrobákov môže pri odkôrňovaní uniknúť. Ak sa v kôre vyskytujú len larvy, postačí kôru len odkôrniť a hmyz svoj vývoj v kôre už nedokončí, larvy zahynú. Odkôrňovanie môže byť buť celopovrchové alebo sa kôra odkôrňuje len v pásoch, kotré zabránia ďalšiemu vývoju škodcu. Odkôrňovať možno ručne, pomocou lupákov alebo mechanizovane pomocou adaptérov na motorové píly alebo srojových odkôrňovačov.