Charakteristické príznaky súzaškrcovanie kmienka, čierne škvrny a plesneň na  klíčnych listkoch, plesnenie semine. 

Typickým prejavom je hrdzavenie a následné odumieranie ihlíc v spodnej časti koruny, na ihliciach sú prítomné v rôznej intenzite červené pruhy a v nich plodnice anamorfného štádia. Červené sfarbenie spôsobuje prítomný dothistromin a najvýraznejšie pôsobí v jarnom období, keď sú tieto príznaky najčitateľnejšie. Postihnuté sú najstaršie ihlice a pri silnej infekcii sa môžu tvoriť tzv. "Levie chvosty", kedy zelené sú iba rašiace ihlice na skrátenom výhonku a staršie sú odumreté a červenohnedo sfarbené. Intenzita opadávanie ihlíc je u jednotlivých hostiteľov veľmi premenlivá. Napríklad borovica čierna, kosodrevina, borovica ťažká drží napadnuté ihlice dlho na výhonku, naopak borovica lesná opadáva okamžite po zhnednutí a nájsť u nej na strome ihlice s plodnicami  je ťažké.

Huba spôsobuje nekrotické ochorenie kôry a odumieranie konárov topoľov. Prejavy ochorenia sú rozdielne a závisia najmä od obdobia vzniku nákazy, veku a miesta vzniku nákazy.

Dospelé jedince sú 2 – 4 mm dlhé a majú valcovité telo. Krovky sú rovnomerne zaoblené svetlohnedej lesklej farby s pozdĺžnymi tmavohnedými pruhmi.

Biele múčnaté poprašky na listoch dubov, neskôr sú tieto biele poprašky aj na najmä jánskych výhonkoch. Listy predčasne hnednú a opadávajú, výhonky oneskorene vyzrievajú a sú náchylné na poškodenie skorými mrazmi v októbri.

Jedná sa o saproparazita, ktorý prežíva ako saprofyt vo vrchných vrstvách pôdy na organických zvyškoch. Za vhodných klimatických a pôdnych podmienok (vlhko, teplo, pH, nízka konkurencia rôznych druhov mikroorganizmov o priestor a živiny, nedostatok mykoparazitov, atď.) a prístupnosti ontogeneticky náchylných semenáčikov sa aktivizuje ako virulentný patogén semenáčikov.

Lykožrút lesklý je drobný, 1,6 – 2,8 mm dlhý chrobák valcovitého tvaru. Na konci kroviek má tri malé kužeľovité zúbky. Je hnedočiernej lesklej farby.

Čiernohnedý lesklý chrobák dlhý 2,8-4,5 mm, v zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov. Pôvodne rozšírený v Severnej Európe a Ázii.

Lykožrút podobný lykožrútovi smrekovému, ktorý sa vyskytuje častejšie vo vyšších nadmorských výškach. Premnožuje sa lokálne po snehových a vetrových kalamitách.

Dospelý jedinec je 4,0 – 5,5 mm dlhý, valcovitého tvaru, čiernohnedej lesklej farby. Jeho veľkosť sa môže výrazne meniť v závislosti na kvalite potravy lariev. V zadnej časti kroviek má 4 páry zúbkov, z ktorých je tretí najväčší.

Imágo dosahuje dĺžku 2,2 – 3,7 mm a je najmenším zástupcom rodu Ips u nás. Telo je nápadne lesklé a vyznačuje sa dlhým štítom, čo je dobrý rozlišovací znak.

Pavučinkovité čierne mycélium popretkáva odumreté ihlice. Presná determinácia možná len mikroskopicky.

Táto malá bzdocha zaujímavého tvaru, je veľká asi 3,5 mm s priesvitným telom, so sieťovitou štruktúrou.