Metóda sterilného hmyzu (Sterile Insect Technique – SIT) je jednou z progresívnych technológií používaných v ekologickom pôdohospodárstve. Ide o technológiu, ktorou sa v laboratóriu vyprodukuje veľké množstvo jedincov cieľového škodcu, v chove sa vyselektujú samce, ktoré sa následne ožiaria gama žiarením. Sterilní jedinci, samce, sa po vypustení do prirodzeného prostredia záujmového územia pária s plodnými (fertilnými) samičkami toho istého druhu a dochádza k zabráneniu normálneho reprodukčného procesu. Výsledkom je znížená reprodukcia škodcu resp. jeho eliminácia na ošetrovanom území.

Technológia má určité limitujúce faktory; vyžaduje zvládnutie umelého chovu škodcu, je vysoko náročná na manažment a znalosť biológie cieľového organizmu, musí sa aplikovať na veľkých výmerách, pretože iba vtedy je možné dosiahnuť úspech a iba vtedy je ekonomicky rentabilná. Najväčším problémom jej zväčša vypracovanie lacnej metódy umelého chovu čo býva finančne najnáročnejšia časť tejto technológie. SIT je druhovo úplne špecifická a nemá ekologicky nežiaduci dopad na iné druhy organizmov.

SIT metóda sa používa v zahraničí už takmer 40 rokov. Technológia vypúšťania sterilného hmyzu je rutinne používaná napr. v Ázii, Severnej a Južnej Amerike a čiastočne v Afrike. Najvýraznejšie úspechy v praktickom poľnohospodárstve a lesníctve boli v tomto smere dosiahnuté v USA, Japonsku, Kanade, Mexiku, Guatemale, Kostarike, Argentíne, Peru, Brazílii, Izraeli, Sýrii a v ďalších krajinách. Cieľovými druhmi, proti ktorým bola a je používaná sú napr. Bactrocera sp., Anastrepha sp., Ceratitis capitata , Cydia pomonella, Glossina sp. či Lymantria dispar. Z cieľových druhov prichádzajú v lesníctve do úvahy defoliátory z radu motýľov a podkôrny hmyz.